...Lenže finta bola v tom, že tej jednoduchej otázke predchádzal rozhovor s učiteľkou ktorý som ja samozejme ako správny ignorant odignoroval, veď prinajhoršom poviem že som nerozumel.
A tak nadišla streda. Vonku bola strašná zima a pršalo celý deň. Na konci vyučovania bol ,samozrejme,
ako sa patrí na deň keď nič nevychádza, dážď azda najprudší. A v tom som si uvedomil, že som včera urobil asi chybu ktorá ma bude prinajmenšom stáť nachladenie. Zrazu som sa ocitol v aute uháňajúc pre mňa nevedno kam a ani som nevedel akú to pomoc mali na mysli. (Vedel som len, že to má dačo spolocne s jablkovou šťavou, človek by si pomyslel že chcú
pomoc s predajom) Došli sme na miesto. Stále prši a zdá sa ze koniec nepríde tak skoro.
Až tam mi to vysvetlili. (A vtedy som pochopil prečo je tak málo dobrovoľníkov). Mám pomôcť vykladať jablká z kamiónu, za dažda a s mojou najobľúbenejšou bundou.
Samozrejme, že to nebola taká tragédia, neprechladol som a aspoň som na to svoje háro dostal prírodný kondicionér. Ale poučenie to iste má:" Radšej sa pýtaj a vyzeraj ako debil, ako povedať áno na každú blbosť." Stalo sa mi to uz 3krát. Štvrtému sa vyvarujem...Haaaapčiiiiii
Ale predsa mi to nedá, od spolužiakov mi chýbalo aspoň slovíčko merci.
25. okt 2006 o 10:20
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 310x
Nepovedz oui kým nevieš o čo ide.
Je Utorok.Krásny deň tu v maličkom Virtone v ešte menšom Belgicku. Ja sedím na hodine francuštiny a otvorene dávam na sebe najavo, že nerozumiem ani slovu. V tom sa ku mne obráti spolužiak a pomaličkou francúštinou sa ma spýta: Chceš nám zajtra momôcť s jablkami? Asi každý by po toľkej nude povedal to magické slovíčko OUI.Lenže...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)