Na čo potrebujeme databázy chemických zlúčenín?

Písmo: A- | A+

Centrum vedecko-technických informácií prestalo platiť prístup k databázam chemických zlúčenín Reaxys a SciFinder.

Prakticky všetko okolo nás od počítača, na ktorom teraz píšem, cez oblečenie a takmer všetky materiály, až po lieky je všetko priamo produktom chémie a výskumu v chemických vedách a príbuzných disciplínach. Chemické zlúčeniny potrebujeme ako liečivá, materiály, prostriedky na ochranu úrody. Všetky tieto veci raz musel niekto objaviť, potrebné chemické zlúčeniny syntetizovať a otestovať ich vlastnosti. Keď chce výskumník nejakú zlúčeninu pripraviť v laboratóriu, potrebuje najprv zistiť či daná zlúčenina existuje, a ak áno, potrebuje sa dozvedieť, aké má vlastnosti. Toto zistí v databázach chemických zlúčenín ako sú Reaxys alebo SciFinder. To sú špecializované databázy, v ktorých môže výskumník efektívne vyhľadávať a pracovať s dátami. Bez toho je výskumná práca úplne nemožná. Poviete si, však sa možno môže aj inak dozvedieť o prípravách a vlastnostiach chemických zlúčenín. To je pravda, môže čítať vedeckú literatúru, ale treba si uvedomiť rozsah týchto databáz. Napr. databáza Reaxys obsahuje asi 31 miliónov zlúčenín s celkovým množstvom asi 60 miliónov indexovaných vedeckých prác. Jednoduchý výpočet potom ukáže, že prejsť ručne čo i len zlomok týchto informácií, povedzme 1%, teda 600 000 prác by pri rýchlosti 10 prác za hodinu a štandardnom pracovnom rozsahu 2000 hodín za rok, trvalo asi 30 rokov. Možno sa pýtate, prečo o tom píšem. Jednoducho preto, lebo od nového roka stratili slovenský výskumníci prístup s databáze Reaxys a hrozí strata aj podobnej databázy SciFinder. Tá funguje len z dobrej vôle firmy, ktorá ju poskytuje, ale Slovensko za ňu taktiež nezaplatilo. Centrum vedecko-technických informácií (CVTI), je priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorá je národným informačným centrom pre vedu a zastrešuje prístup odborných komunít k vedeckým informáciám. CVTI sa rozhodlo ďalej neplatiť prístup do viacerých vedeckých databáz, medzi nimi aj k spomínaným chemickým databázam Reaxys a SciFinder. Je to celkom určite veľká chyba a ďalší úder už aj tak ťažko skúšanej slovenskej vede, v tomto prípade chemickej komunite. Databázy Reaxys a SciFinder však nie sú potrebné len pre chemikov. Aj celý rad príbuzných a s chémiou prepojených disciplín týmto krokom utrpí. Znalosti chemických zlúčenín sú nevyhnutné pre oblasti tzv. bielej biológie ako sú genetika a molekulárna biológia, viaceré farmakologické a biomedicínske disciplíny, materiálové vedy, ako aj environmentálne disciplíny. Poškodí to výskum nových liečiv, medicínskych postupov, a vývoj nových materiálov. Apelujem na kompetentných, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a obnovili prístup slovenskej vedeckej komunity k databázam Reaxys a SciFinder. Pravdou je, že prístup do týchto databáz vôbec nie je lacný, bavíme sa o stotisícových sumách. Pozrime sa na to však napríklad v kontexte nedávnej informácie o dodatočných 23 miliónoch eur na dostavbu futbalového štadióna, ktoré sľúbilo spomínané ministerstvo zapltiť. Pre väčšinu výskumníkov, najmä pre tých mladších, ešte nezasiahnutých všadeprítomným cynizmom a apatiou, je správa o nefungujúcom prístupe k vedeckým databázam ďalším argumentom, pre ktorý títo talentovaní študenti a vedci odchádzajú do zahraničia. A toto je celkom určite jedným z najväčších problémov našej spoločnosti, na ktorý v budúcnosti doplatíme.

Skryť Zatvoriť reklamu