OSN - Organizácia spojených národov vznikla v roku 1945. Podľa podpísanej Charty OSN jej cieľom má byť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a pre tento cieľ robiť účinné opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenia mieru, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov. A ešte množstvo krásne znejúcich cieľov. A realita?
Nechcem tu zľahčovať alebo spochybňovať význam tejto organizácie vo vývoji Európy po druhej svetovej vojne a v ére železnej opony. Chcem len poukázať na nezmyselnosť existencie tejto organizácie za posledných pár rokov. OSN má zhruba 189 členov. Medzi inými aj krajiny, ktoré sa správajú nie zrovna mierovo a nenásilne.
Ročné členské Slovenskej republiky je okolo 500 000 dolárov. Nezanedbateľná sumička za ochranu mieru a bezpečnosti pre Slovákov. Najmä keď si uvedomíme, že sme členmi NATO, EÚ a iných organizácii, ktoré omnoho kompetentnejšie plnia svoje ciele a programy. A často paralelne s OSN.
Najčastejšie počuť o OSN v súvislosti s vyhlasovaním rezolúcii, posielaním „mierových jednotiek“ do problémových oblastí a humanitárnou pomocou týmto oblastiam. Žiadna z dotknutých strán si z rezolúcii už nič nerobí, „mierové jednotky“ často len suplujú alebo dopĺňajú americké jednotky alebo jednotky NATO a humanitárnu pomoc dokážu bezproblémov zvládnuť aj iné nadnárodné organizácie (ako napr. Červený kríž).
Pýtam sa preto hypoteticky. Čo by sme stratili kedy sme z tejto organizácie vystúpili? Nič. Ušetrili by sme na členskom, o zachovanie mieru a bezpečnosti sa môžeme spoľahnúť na NATO, z ekonomických problémoch nás vyťahuje EÚ, humanitárnu pomoc nám dokážu preukázať hociktoré zo susedných krajín a takisto ju viem opätovať.
Načo je nám teda OSN?
Ak by mala OSN získať späť svoje dobré meno, kredit a význam, musí prejsť radikálnou zmenou. Prehodnotiť, či má význam zastrešovať niektoré krajiny, ktorých cieľom nie je práve mier a bezpečnosť ľudí, či potrebuje také množstvo bezpečnostných a iných rád, či nie je účinnejšie prestať používať diplomatické riešenia problémov formou nič nedávajúcich rezolúcii a nahradiť ich radikálnejšími nástrojmi. Ale nato potrebuje súhlas veľkej časti svojich členov a tí, ako zo skúsenosti vieme, sa dokážu dohodnúť len na veľmi plytkých záveroch. Tak držím palce.
