Ak čítate ruské (dez)informačné weby máte pocit, že nežijeme na tej istej planéte. Všetko tieto informácie majú jednoliatu formu, niektoré sú viac úderné a štvavé, iné viac diplomatické, ale v princípe sme my a Ukrajina agresor a Rusko obeť. Taký nesúlad ba až fatálna protirečivosť medzi ruským a našim poňatím tej istej udalosti môže vzísť len z dvoch ideologicky odlišných svetov. Spravodajstvo ruských, či proruských webov má v otázke kto môže za krízu na Ukrajine jasno. Kríza sa začala už v roku 2013, keď vtedajší proruský prezident Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ, udalosti, ktoré potom nasledovali spôsobili jeho pád a odchod z krajiny. Ukrajinci odmietli proruskú Ukrajinu a Euromajdan jasne ukázal, kde táto postsovietska republika chce byť. Rusko to však vidí inak, udalosti na Ukrajine spôsobili USA, oranžová revolúcia nie je vôľa ľudu, ale vôľa USA. A to čo sa deje dnes je toho len dôsledkom. V takomto striktne oddelenom svete žije dnešné Rusko a pochopiteľne takto ho vnímajú i všetky prokremeľské weby.
Svojim ideologickým kladivom ničia akýkoľvek iný pohľad na ukrajinsko – ruskú krízu a rovnakým kladivom tlčú do hláv svojim čitateľom, kto je vlk a kto zajac. Ukrajina s nižším HDP a niekoľkonásobne slabšou armádou je ten obávaný vlk a veľké a silné Rusko napadnutý zajac. Musíte mať buď silný žalúdok, alebo úplne inú tráviacu sústavu, aby ste strávili všetky tie informácie ktoré velebia ruskú armádu, hanobia ukrajinských vojakov útočiacich na civilné ciele a školy, aby vyprovokovali Rusko k vojne. A mierumilovné Rusko musí niečo urobiť, a tak spustí záchrannú akciu, evakuuje obyvateľstvo z týchto republík aby ho zachránilo pred ničivým uragánom z Ukrajiny. Rusko je i solidárne, tak im pridá 10 tisíc rubľov, keď už im rozdalo pasy a občianstvo. A Ukrajina sa ďalej pripravuje na útok. Plánuje ofenzívu po celej frontovej línie hraničiacej s Ruskom, naváža vojenskú techniku a pripravuje sa na vojnu. Podľa ministra obrany Šojgu na ukrajinskej strane sú rozmiestnené nacistické „Národné prápory“, ktoré konajú nezávisle a sú ochotné použiť i jadrové zbrane, ako podotkol, ktoré už môžu vlastniť. A ak by to bolo už naozaj pritiahnuté za vlasy je tu i starší scenár s chemickými látkami, ktoré si tam podľa Moskvy Ukrajina nazhromaždila. Dlhodobé čítanie vás nakoniec presvedčí, že Krym vlastne okupovali Ukrajinci podporovaní neoliberálnym a skazeným západom a že ruskí zelení mužici ho prišli oslobodiť. Cielený indoxikovaný obsah ruskej tlače vás má presvedčiť, že Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) spojené do neuznaného Novoruska neboli ukrajinským územím, ale pôvodne cárskym územím a že vôľa ukrajinského ľudu je vlastne vôľa kancelárie prezidenta USA. Nakoniec možno uveríme, že požiadavky Ruska sú úplne relevantné, a že je správne ak nám Rusko povie, s kým sa máme kamarátiť a s kým nie a je úplne logické, že máme stiahnuť vojenský arzenál armády NATO, ak sme členmi NATO.
O niečo menej militantný názor má podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie – svojho času sa štyri roky hral na prezidenta − D. Medvedev, ktorý hovorí o možnosti ako zvíťaziť nad Ukrajinou nekonvenčnou vojnou. Podľa neho stačí počkať, kým sa Ukrajina sama nezrúti. Potrebná je trpezlivosť, západ robí Ukrajine medvediu službu, zvyšuje napätie, hystériu a tým napomáha úteku oligarchov, investorov, poklesu hrivny a rastu cien. Ukrajina bude potrebovať nutne pôžičku od EÚ alebo USA. A to sú „dlhé peniaze“, ktorých požičanie je otázne.
Ruské médiá opisujú prezidenta Ukrajiny ako nespoľahlivého, nedôverihodného politika s nelogickým úsudkom. Akoby pre Kremeľ bolo logické odstúpiť od Budapeštianskeho memoranda – dohoda medzi USA, Ruskom, Ukrajinou a Veľkou Britániou, ktorá garantuje hranice Ukrajiny výmenou za zrieknutie sa jadrového programu – a tvrdiť, že po oranžovej revolúcii je to už iná Ukrajina a s tou Rusko dohodu neuzavrelo. Pokiaľ je nám známe nezmenili si ani vlajku ani názov krajiny. Ale na to aby sme to pochopili je logika naozaj prikrátka to je priestor pre demagógiu. A potom prišla anexia Krymu, Donbasu a prirodzená obrana ukrajinského teritória, proruskí separatisti a Minské dohody. A opäť je na vine Ukrajina, ktorá ich nerešpektuje a ostreľuje brániacich sa proruských separatistov. A na ťahu je Moskva, Putin pod tlakom Dumy uznal LĽR a DĽR za nezávislé republiky, čím de facto odstúpil od Minských dohôd a studená vojna medzi Ukrajinou a Ruskom sa môže zmeniť na horúcu. Porušenie medzinárodného práva ho vôbec neťaží, veď je to už klišé, ktoré s verejnou mienkou nepohne a sankcie ho už nedesia, priateľov si hľadá inde. Nemusíme dlho hľadať, kto tieto novovzniknuté republiky ako prvý uzná. Abcházsko a Južné Osetsko sa už prihlásili a pridá sa i Sýria, možno Nikaragua, Venezuela ... Skutočne exkluzívna spoločnosť.
Podľa náčelníka generálneho štábu Gerasimova sa vojna vedie i v čase mieru, preto je potrebné sa na ňu pripraviť. Moderná hybridná vojna sa vedie nie len na fronte, ale i mimo nej. Napríklad zamerať úsilie na informačnú propagandu, využiť opozíciu v nepriateľských štátoch na šírenie proruskej agendy, preniesť vojnu z frontu do povedomia ľudí, prejsť od symetrickej vojny k asymetrickej. Musí sa vytvoriť predstava, že Rusko je nútené robiť to, čo robí, že agresia je obrana, že vojenské manévre pri hraniciach sú na ochranu pred agresívnym NATO. Rusko je bytostne presvedčené, že západ ho chce zničiť, od čias Mongolov, Napoleona a Hitlera je Rusko v permanentnom ohrození, preto musí byť neustále pripravené brániť svoju veľkosť a čistotu, hodnoty, ktoré sú neskazené , trvalé a prirodzené a naopak je tu ten zlý a skazený západ na čele s USA a GayEuropou, ako posmešne nazývajú túto časť sveta, ktoré sú odsúdené na zánik.
Manicheistický pohľad na svet má Rusko už dlhodobo. Skutočnosť, že existuje svet zla, falošných predstáv, skazenej inakosti a nenásytnej pažravosti a potom svet čistej pravoslávnej lásky, svet hodnotovo zdravý a neskazený, túžiaci po miery je prítomný v ruskej duši už od cárskeho Ruska. Rusko touto doktrínou ospravedlňuje všetky svoje vojenské i nevojenské expanzívne akcie. Ale pochopiť takýto svet nie je možné bez masívnej propagandy. Robilo to v minulosti – bratská pomoc – a robí to i dnes.
Vojnu na Ukrajine nikto nechce, niekto však zjavne menej. Myslieť si, že morálne a ekonomicky oslabená Ukrajina po nej túži je scestné, že ju potrebuje prosperujúci a stabilný západ, len aby si pripísal ďalší členský štát do zoznamu NATO a EÚ je absurdné. A Rusko? Možno vojnu naozaj nechce, ale o to viac nerado ustupuje a prehráva. Rozpad ZSSR bol pre Putina geopolitická katastrofa, bez ohľadu, čo si o tom mysleli národy, ktoré okupoval. Ďalšiu takúto katastrofu už nesmie pripustiť. Naopak, Rusko už musí byť len väčšie. Veď ako by to vysvetlil svojmu ľudu, kde by bola tá Шиpока стpана моя pодная?
