Čínsky drak, alebo bohyňa Aténa
Zatiaľ čo väčšina štátov ešte stále bojuje s koronavírom, internetoví konšpirátori a ich mecenáši už formujú postpandemický svet. Ak použiť zbraň proti nepriateľovi, tak najlepšie v čase, ak ho trápia iné problémy. Čoraz častejšie sa tak kryštalizuje a reštauruje konflikt medzi liberálnou demokraciou a autokraciou, systémami, ktorých animozita je z času na čas zakrytá biznisom a obchodnými vzťahmi. Pre niekoho je dôležité ideologické prvenstvo, pre iného biznis, či priateľské a vyvážené vzťahy. Z tejto triády vzťahov má ideológia vedená duchovnou silou, vždy mocenské ambície.
Čína sa už dlhodobo snaží ekonomicky zaujať investorov západu a za masívnej podpory štátu chce vzbudiť obdiv a údiv nad stáročiami spiacim drakom, ktorý sa prebúdza, aby ukázal svetu moc a silu novej veľmoci. Západných investorov láka obchod a zisk, ale Číne ide o iné. Strategické, geopolitické a nacionalistické záujmy chcú spochybniť funkčnosť západnej demokracii a vytvoriť si čo najviac provincií typu Hongkong. No zatiaľ, čo pred pandémiou si Hongkončania ubránili svoju zdanlivú autonómiu a stratégiu jedného štátu a dvoch systémov, po koronakríze, už môže byť všetko inak. Číňania pochopili, že zlomiť sebavedomých Hongkončanov, ktorí zažili výhody slobodného a demokratického sveta silou, je veľmi ťažké, rozhodne nie tak jednoduché, ako zlomiť vôľu Tibeťanov a Ujgurov, ktorých skúsenosť so slobodou nikdy nebola vžitá a samozrejmá.
Čínska diplomacia svoj ideologický boj začala biznisom a politikou ekonomickej hegemónie. Už roky sa snaží vzbudiť obdiv zvyšku sveta svojimi megastavbami. Chce mať najvyšší a najdlhší most, najvyššiu stavbu, najrýchlejší vlak, najväčší štadión či najveľkolepejšie olympijské hry. V ničom nechce byť druhá, a ak je, rýchlo to chce zmeniť. Ich mamonárstvo má však jediný cieľ. Vyhrať ideologický boj. Ukázať, že kapitalistický komunizmus pod záštitou zdanlivého bohatstva – HDP na obyvateľa je v Číne stále na úrovni Alžírska – má väčšie právo na usporiadanie sveta, ako stáročiami budovaná a vybojovaná túžba ľudí po slobode a demokracii. Ukázalo sa však, že to nestačí. Pochopila, že uspieť nemôže tlakov z vonku, ale z vnútra. A Covid-19 jej prišiel pri najmenšej náhode vhod. Ak chcete vyhrať boj, nestačí vám silná túžba a je jedno ako je podfarbená, ideologicky, nacionalisticky či imperialisticky. Potrebujete dobré zbrane. No dnes už otvorená konvenčná vojna nikomu neprospeje. V najlepšom prípade by poškodila každého. Ukázať silu môžete i tak, že ukážete slabosť súpera. A v dnešnom hybridnom svete je to o to ľahšie. Súčasné technológie sú oázou úspechu v informačnej vojne. Ak sú informácie dostatočne cielené, manipulované a sofisticky zavádzajúce, neminú sa účinku. Väčšina populácie – i čitateľsky gramotnej – je náchylná uchýliť sa k jednoduchej a zreteľnej schéme vnímania reality. Hľadať hlbšie súvislosti, racionálne paralely a historické kontexty v súčasnej dobe je časovo i emočne náročné, tak prečo nie vsadiť na priamosť „originálnosť“ a jednoduchosť. I tu platí Occamova britva, žiaľ nesprávne. Ako príklad môže pomôcť čínska a ruská pomoc zdravotníckych pomôcok pandémiou umierajúcemu Španielsku a Taliansku. Neúčinnosť ochranných rúšok bola dostatočne nahradená propagandou internacionálnej pomoci. Kto už bude riešiť odkiaľ vírus pochádza, kto zatajoval jeho výskyt a kto zahmlieval jeho nebezpečnosť. Dôležitý je efekt emocionality, ten vždy zaberie. Opäť, žiaľ.
To, čo otvorenú a liberálnu demokraciu vynieslo na výslnie – okrem iného i pluralita názorov – ju teraz v krízových momentoch vystavilo veľkej skúške. Aký bude svet po koronakríze ukáže, aký silný je náš apetít po materiálnom pohodlí a ziskuchtivosti, alebo aká silná je túžba po hodnotách, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života. Či dokážeme uchrániť myšlienky otcov a tvorcov demokracie a odovzdať ich ďalšej generácie, či dokážeme ustáť informačný tlak a kybernetické útoky v dezinformačnej propagande a či si do budúcnosti nenecháme ušliapať našu demokraciu čínskymi „turistami“.
