Che Blaha má konečne pelech ad absurdum, svoju žlč už nemusí len vylievať propagandou a konšpiráciami cez sociálne siete, ale priamo z kancelárie podpredsedu NR. V reprezentačnom prostredí si rolu užitočného idiota môže zahrať kedykoľvek, resp. tak, ako mu jeho marxistický mozog poručí. Takmer bez zábran, veď jeho stranícky protežanti mu kryjú chrbát i pri väčších avantúrach, tak prečo nie, ak si za hlavu štátu zvolí človeka, ktorý bojoval za svet s ktorým má Slovenská republika asi toľko spoločné, ako Sorosova otvorená spoločnosť s národným a proletárskym hnutím. Che Blaha je chorým článkom smeráckej politiky, presnejšie tým najchorľavejším. Ale ťažko to jeho spolupútnici pocítia, ak vyrástli z podobnej esencie. Je tu ešte Hlas, slabší odvar rovnakej konzistencie a Pellegrinimu slúži ku cti aspoň symbolické odmietnutie takého gesta, ale stačí to? Nakoniec i Hlas má svojho revolucionára, horlivého a pomstychtivého Matúša.
Ale vráťme sa k Che Blahovi, ktorý svojich nepriateľov tak rád uráža a dehonestuje, ako jeho akčný hrdina Che Guevara bez súdu zabíjal a popravoval. „Ernesto Che Guevara bol vrah, zabijak z mäsa a kostí“, ako to o ňom tvrdí Jacobo Machoveri, kubánsky spisovateľ v exile. Iste pre jeho nadšencov to robil pre spravodlivý svet, ale v slovníku spoločenských vied je to samé, čo za sebou zanechali Robespierre, Berija, Ježov či Himmler. Nakoniec, ako skončil jeho zápas za slobodu a spravodlivosť? Kuba nie je ani slobodná ani sociálne spravodlivá, naopak patrí medzi najchudobnejšie krajiny Latinskej Ameriky.
Myslím si, že nie je od veci krátke prirovnanie. Možno nadnesené vo svojej fantázii, ale sami posúďte. Ak by Che Blaha mal dnes živnú pôdu podobnú tej kubánskej či bolívijskej v 60. rokoch, miesto urážok a nenávistných komentárov by do svojich nepriateľov posielal rovno guľky.
Dejiny majú nejedného „bojovníka za spravodlivosť“, pre ktorých mal ľudský život asi takú cenu, ako pre marxistu právo na svoj názor. Ale každý, pre ktorého je zabiť človeka tak triviálna činnosť (potenciálne i fakticky) a pritom ospravedlňuje masové popravy v mene akýchkoľvek cieľov nemal byť ani na kandidátke, nie to ešte vo funkcii podpredsedu parlamentu.
Vyhradenie sa voči západu a neustále omieľanie „to naše, národné a slovenské“ s blúznením o spravodlivý svet podľa vzoru boľševikov má ďalekosiahle následky i pre našu demokraciu, ktorá od Nežnej revolúcie musí opäť čeliť vlastnej nemilosti. V našom prípade to má i inú pachuť. Ak si odmyslíme ideologickú konštrukciu takejto úvahy a pripíšeme všetky nuansy za akých sa Che Blaha zviditeľňuje môžeme s kľudom konštatovať, že to nie je len ideologické poblúznenie, ktoré diskvalifikuje jeho mentálny svet, ale i porucha osobnosti.
O Che Blahovi budeme ešte počuť a to ma desí najviac. Ľudia s neuspokojenými ambíciami hnaní presvedčením o svojej správnosti, navyše podkuté poslaním, ktoré sa opiera o vzory z tých najkrvavejších kapitol dejín, nemajú nikdy dosť. Ich deštrukciu môže zastaviť len smrť, staroba a v demokracii i vôľa ľudí. Tá na Slovensku žiaľ neprestala koketovať s tvrdou rukou. Najhoršie je, že excentrické indivíduá sa raz pominú, ale chorá spoločnosť, ktorá po nich ostane pretrvá ešte mnoho rokov.
