Keď má človek 32 rokov a takmer 10 rokov praxe, nezabil v sebe chuť vzdelávať sa a predovšetkým, aj keď to môže znieť akokoľvek stupídne, chce nosiť v sebe pocit z dobre vykonanej zmysluplnej práce ... summa summarum to všetko túži nevyhnutne spojiť s primeraným platovým ohodnotením. V 32 rokoch, či už s deťmi alebo bez, či v prenájme alebo splácajúc hypotéku, bez nákladných koníčkov alebo s nimi, proste potrebuje vyžiť. Nielen prežiť.
Po dvoch rokoch strávených v štátnej správe a čistej mzde 385,- EUR, samozrejme, citujúc mojich priamych nadriadených – „stále je tu možnosť kariérneho rastu s podstatným navýšením platu“ (v číslach tabuliek k 1.1.2016 vo výške až 3,64 EUR) – cha, a to ešte nerátam motivujúce osobné ohodnotenie vo výške 30,- EUR v hrubom v prípade „mimoriadneho pracovného nasadenia“ ... no jednoducho a dobre, povedala som si dosť! Keď som s odstupom času videla inzerát na moju predchádzajúcu pracovnú pozíciu samostatného odborného referenta v štátnej správe s vymenovaním x kompetencií typu VŠ vzdelanie, prax, dva svetové jazyky, PC, komunikatívnosť, časová flexibilita, ochota pracovať po tlakom (= nátlakom), no a samozrejme nezabúdajme na to motivujúce finančné ohodnotenie ... pochopila som. Môj bývalý zamestnávateľ evidentne zaspal vedome či nevedome dobu. Aké prekvapenie, že zatiaľ nikoho nenašli. Alebo sa nik neozval? A to pohoršenie, akí sme my mladí ľudia nenažraní a málo sebakretickí! Nevieme vyžiť z necelých štyristo eur mesačne! Aká nevďačnosť! A ja pri podpísaní výpovede nesiem hneď nálepku „nelojálna“.
Nie je to ani tak veľmi hanba môjho bývalého zamestnávateľa, ako potupa tohto štátu. VŠ vzdelaný človek plný ambícií čoraz viac pripúšťa myšlienku pracovať ako „asistent predaja“ s o 200eur vyšším zárobkom. Na začiatku síce s vami možno lomcuje pocit pseudo-potupenia, keď si seba predstavíte pri otázke „Budete platiť v hotovosti alebo kartou?“, no skôr či neskôr podľahnete „sile peňazí“. Máte malé školopovinné dieťa, chcete z neho niečo mať, musíte do neho investovať. Takto funguje súčasná konzumná spoločnosť. Radšej budete predavačkou a zaplatíte tak obľúbený basketbal, ako by tomu malo by naopak.
Toto nie je o lojalite či nelojalite k bývalému zamestnávateľovi, či neúcte k ostatným podobne pracujúcim ľuďom.
Toto je o uživení vlastného dieťaťa.
