Je krásny letný deň. Pozriem von z okna a vidím prázdnu ulicu. Kedysi, pred pätnástimi rokmi, sa z ulice ozýval krik. Krik detí, ktoré vedeli, že keď sa stmieva je čas ísť domov, ktoré ste na obed nemohli dostať k stolu, ktoré sa medzi sebou navzájom rozprávali a viedli ozajstné priateľstvá a nie tie virtuálne.
Vyrastala som v dobe, kedy technologické možnosti neboli až také rozvinuté. Doma sme mali maximálne televíziu a žiaden počítač a už vôbec nie internet. Svoj voľný čas som vedela využiť najlepšie ako sa dalo, a to na skautingu.
Už ako 8 ročná, som sa aktívne začala venovať skautingu. Boli to stretnutia s mojimi rovesníkmi raz do týždňa v našej klubovni, a každý víkend nejaký super výjazd do prírody.
Nesmierne som sa celý týždeň tešila na piatok, kedy sa opäť všetci stretneme, zahráme si našu obľúbenú hru, zakričíme si náš pokrik a vymyslíme aké krásy prírody pôjdeme spoznávať cez víkend.
V lete som si vychutnávala skautské tábory, kde som zažila za týždeň či dva viac zážitkov ako zažil niekto za celý rok. Bolo to krásne detstvo. Dovolím si povedať, že také detské časy dnes už zažije len málokto.
Detí, ktoré sa aktívne venujú skautingu v tejto dobe je pomerne menej, ako to bolo vtedy, keď som ako 8 ročná začínala ja. Prečo to tak je ? Pretože dieťa radšej bude sedieť pri počítači, žiť vo virtuálnom svete, ako keby sa malo stretnúť s priateľmi v prírode, ísť na opekačku, na splav, užiť si náročný výstup na hrad. Pre nich to je až priveľká záťaž.
A teraz je tu otázka, koho je to chyba ? Rodiča alebo dnešnej doby ? Myslím si, že chyba je v obidvoch. Rodič už dnes nedokáže dieťaťu rozkázať, aby vstalo a šlo robiť niečo, čo pre neho bude zdravé a užitočné. Taktiež aj táto doba, v ktorej deti vyrastajú poskytujú množstvo technologických prostriedkov, ktoré sú pre deti atraktívnejšie ako nejaký výstup na hrad.
Avšak, ešte stále sa nájdu rodičia, ktoré svojím deťom doprajú to pravé detstvo, teda také aké som mala ja a mnoho mojich kamarátov.
Skauting mi dal veľmi veľa. Dal mi zážitky, spomienky, výchovu, množstvo nových vedomostí a v neposlednom rade aj priateľov. A to nie hocijakých, ale takých, ktorí stoja po mojom boku už 15 rokov. Takže skauting mi dal ozajstných priateľov.
Poď, pridaj sa k nám aj ty, neoľutuješ, zažiješ kopec zážitkov, stretneš nových priateľov a spoznáš nové krásy prírody.
Poznámka: článok vyšiel pre školské účely
