Áno, vstupom do Európskej únie sme sa zaviazali prijať ajspoločnú menu euro. Otázka neznie teda či, ale kedy euro zavedieme. V súlade soStratégiou prijatia eura v SR sa blížime k termínu 1. január 2009, ktorý sinaša vláda vytýčila, ako termín zavedenia eura v našej malej krajine zvanejSlovensko. To sú však všetko informácie, ktoré už vie odrecitovať aj dieťa nazákladnej škole. Nie horšie je však v recitovaní aj všetkých prezentovaných “výhod,“ktoré nám má euro priniesť, aj keď sa hovorí viac o výhodách plynúcich pre právnickéosoby, ako o výhodách pre samotných občanov. Paradoxne najmä medzinárodneobchodujúcim právnickým subjektom, ktorým vznikajú toľko zatracované transakčnénáklady s konverziou meny, vďaka uváženej finančnej politike zarábajú navýmenných kurzoch aj prostredníctvom hedžingu. Je asi zbytočné uvádzaťrozsiahlu rozpravu o pozitívnych a prípadných negatívnych externalitách, ktorénám existencia koruny prináša.
Slovák a euro?
Ako je na tom však občan – Slovák? Myšlienka, že pricestovaní po EU už nebude potrebovať riešiť zmenáreň je asi dosť lacný argument.Čo by ho asi malo viac zaujímať je zrejme hodnota jeho majetku vyjadrená veurách. Mohla by byť táto hodnota vyššia? Určite áno! Dôvodom pre toto tvrdeniesa skrýva v slovenskej ekonomike, ktorá už preukázala svoje mladícke svaly avitalitu a dostala slovenskú korunu tam, kde je dnes. Zviazanie koruny a rastekonomiky, ktorý sa pretavuje aj do silnejúcej koruny, budú mať za následok inflačnétlaky a rast cien, ktorým nezabránia zákonom ani tí najväčší novodobí národovci,akými sú Robert Fico a Ján Slota. Slovenskému občanovi teda ostáva uspokojiťsa, že už nadobro bude snívať svoj eurosen. Na pôde Európskej únie nebude mať užpotrebu odskočiť si do zmenárne aj za cenu, že hodnota jeho chalúpky bude vabsolútnych číslach nižšia, ako by tomu bolo, keby sme sa tak rýchlo nenáhlilido EMÚ. Pomyselnéstrihanie metra, tak ako ho predstavil splnomocnenec vlády pre prijatie eura –Igor Barát, nie je len znakom blížiaceho sa zavedenia eura na Slovensku arozlúčkou so slovenskou korunou, ale aj znakom obetovanej príležitosti prelepšie postavenie Slovenska a jeho obyvateľov v EMÚ. Občan sa tak stáva obeťoueura, ktoré je v súčasnosti viac gestom politickej moci, ako gestom zdravéhorozumu. „Ponáhľať sa pomaly,“ je naozaj v prípade zavedenia eura výrok hodenzlatého dukátu, ktorý si nevšimol ani sám Jánošík.
