Štatistiky Eurostatu uvádzajú, že každý tretí mladý Slovák vo veku 15- až 24-rokov nemá prácu. Táto skutočnosť je u nás dlhodobo prehliadaná a marginalizovaná. Vyčakávame vari, kým sa mladí nezačnú sami búriť, tak ako o tom hovorí skúsenosť zo Španielska, kde nezamestnanosť mladých dosiahla závratných 45%? Aká cesta teda vedie z tejto pomyselnej slepej uličky krízy zamestnanosti mladých na Slovensku? :: Príčiny a dôsledky nezamestnanosti mladých
Po dôvody súčasného stavu 32,7 % nezamestnanosti mladých netreba chodiť ďaleko. Zhodujem sa s odborníkmi, ktorí tvrdia, že kameňom úrazu je kvalita existujúceho vzdelávacieho systému a nepružnosť trhu práce. Dôsledkom tohto stavu nie je len mladý človek, ktorý sa nevie pre svoje nedostatočne rozvinuté kompetencie a zručnosti uplatniť na trhu práce, ale zároveň predstavuje reálnu stratu pre hospodárstvo Slovenska. Takýto jedinec je zároveň potenciálnym kandidátom pre dlhodobú obeť sociálnej siete štátu, na ktorú sa skladáme všetci. Znížená schopnosť uplatnenia sa na trhu práce má dopad nielen na satisfakciu s naplnením vlastných životných potrieb, ale negatívne vplýva aj na kvalitu rodinného života a podľa štúdií stojí aj za zvýšenou kriminalitou.
Nežiaducim dôsledkom vysokej miery nezamestnanosti mladých je žiaľ aj prípad odlivu mozgov zo Slovenska, tzv. brain drain. Tie si často z dôvodu vlastnej prekvalifikovanosti, čo je zase iný extrém, nevedia nájsť vhodné uplatnenie. Strata tohto potenciálu pre tvorbu novej pridanej hodnoty pre Slovensko nám bude chýbať ako soľ.
:: Alternatívne riešenia zamestnanosti mladých
Možné riešenia, ktoré sa ponúkajú v oblasti podpory zamestnanosti mladých, netreba objavovať ako teplú vodu. Tie, ktoré si viem sám predstaviť ako dobré riešenia, treba rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Je potrebné posúdiť najmä čas potrebný na ich zavedenie, ale aj dobu nutnú na prejavenie pozitívneho efektu ich účinnosti.
Krátkodobé riešenia môžu byť zamerané na motiváciu zamestnávateľov formou oslobodenia od platenia daní a odvodov za každého mladého, ktorého zamestnajú aj napriek tomu, že nemajú potrebnú prax. Je to príklad jednoduchého nástroja, ktorý by mohol nahradiť aj existujúci nástroj absolventskej praxe, ktorá je administratívne náročná a jej benefity požíva len úzka skupina mladých.
Dlhodobé riešenia súvisia so zlepšením kvality vzdelávacieho systému a jeho prepojenie na prax. Áno, znie to ako evergreen, ale je to jediná zmysluplná cesta v snahe dlhodobo riešiť problém nezamestnanosti mladých. Na Slovensku musíme zmeniť základnú paradigmu vo vzdelávaní. Kvantum informácií nemôže byť jedinou mernou veličinou a mali by sme sa zamerať skôr na rozvoj kompetencií a zručností. Príkladom nám môžu byť krajiny ako Nemecko a Rakúsko, v ktorých sa osvedčil systém tzv. „duálneho" vzdelávania. Toto vzdelávanie prepája formálne vzdelanie s praxou vo firmách a inštitúciách formou stáži študentov. Uplatnenie zážitkového vzdelávania prostredníctvom neformálneho vzdelávania na školách je prostriedkom k napĺňaniu odkazu Tomáša Baťu pre vzdelávací systém. Realizácia týchto riešení si vyžaduje jasnú víziu a koncepciu vzdelávacieho systému a politiky trhu práce, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
Príbehy mladých ľudí, s ktorými sa v oblasti práce s mládežou osobne denne stretávam, ma utvrdzuje v tom, že hazardujeme so stratou tejto generácie za cenu značnej hospodárskej a sociálnej ujmy. Kríza zamestnanosti mladých nás priviedla na koniec slepej uličky. Jej riešenie je celospoločenským záujmom a vyžaduje si pozornosť politikov, ktorých si opäť budeme voliť 10. marca. Využime preto našu príležitosť a pýtajme sa, ako so zamestnanosťou mladých chcú zatočiť naši politici, alebo počkajme a nechajme súčasnú situáciu vygradovať a mladí zatočia s politikmi sami. Nezamestnanosť mladých nie je problémom, pred ktorým by sme mali zatvárať oči.
