Stačí načúvať nášmu pánovi premiérovi a hneď nadobúdam pocit, že dokáže pohnúť svetovými trhmi sám, nevynímajúc svetové trhy s ropou. Kritike pána premiéra sa nevyhla ani rafinérska spoločnosť Slovnaft, a.s., ktorej s rastúcou cenou ropy rastú aj zisky, čo nie je nezvyčajný jav v rafinérskych spoločnostiach. A to je dobré, lebo z týchto ziskov odvádza táto spoločnosť aj úmerne vyššie dane do štátneho rozpočtu. Treba si však uvedomiť, že najviac na raste cien pohonných hmôt zarába samotný štát, ktorému rastú aj príjmy zo spotrebných daní do rozpočtu. Som presvedčený, že štát s nádychom "sociálny", ktorý pán premiér prezentoval, ich bude potrebovať ako soľ. "Energetické nebezpečenstvo", ktorým straší Fico občanov, je ďalším strašiakom, ktorý však nedá spať celému svetu. "Riešenia" z úst pána premiéra vyznievajú ako prirodzené a davajú zdanie jednoduchého a rýchleho riešenia. Vyriešenie energetickej sebestačnosti je veľmi závažná problematika, ktorá si vyžaduje svoj čas, priestor a najmä naplánovanie finančných zdrojov. Všetko stojí a padá na finančných zdrojoch.
Z výrokov pána premiéra cítiť neschopnosť ponúknuť Slovensku koncepciu úspešnej krajiny, kde budú vytvorené slušné podmienky pre život. Zatial sa pán premiér uchyľuje len ku kritike a hromade prázdnych sľubov, ktoré samotné popierajú logiku, ktorá tvrdí, že 1 + 1 = 2. Pre napĺňanie politiky sociálne orientovaného štátu, potrebuje pán premiér zdroje, zdroje z ktorých svoju víziu štátu uskutoční. Na domácej pôde vnímajú znepokojivo jeho výroky najmä slušní ľudia, ktorí boli ohodnotení za svoju prácu s pridanou hodnotou pre ekonomiku vyššou mzdou a podniky, ktoré platia dane, zamestnávajú ľudí a za túto prácu ich aj náležito ohodnotia.
Obávam sa, aby nás táto štvorročná "zábava" pod taktovkou pána Fica nevyšla príliš draho, lebo poslední, ktorí odídu z tohto podniku menom Slovenská republika, budú musieť zaplatiť účet. Áno, tými "poslednými" bude opäť radový občan.
