Ako už bolo niekde povedané: "Slovensko netrápia vysoké mzdy, ale naopak, Slovensko má problém s nízkymi mzdami." Tento problém sa však nedá riešiť spôsobom, ktorý nám je zo strany vládnej koalície predkladaný a ráta s dodatočným zdanením úspešných, slušných a vzdelaných ľudí, ako keby to bol trest za ich "hriechy". Progresívne zdaňovanie a odpočítateľne položky prinesú do systému len chaos, čo bude viesť k daňovej nedisciplinovanosti, proti ktorej samotná vláda deklaruje tvrdý boj, ktorý si len vyžiada ďalších úradníkov a byrokraciu. V programe sa objavuje aj návrh dvojitého zdanenia, respektíve odvodového zaťaženia dividend a podielov na zisku, čím chce štát druhýkrát zarobiť na tom, na čom už raz zarobil a to vrhá zlé svetlo do radov investorov.
Zamestnávatelia zase s napätím očakávajú kroky v oblasti Zákonníka práce, ktorá by paradoxne mohla spôsobiť znefunkčnenie pracovného trhu vo vidine lepšieho zabezpečenia práv a istôt zamestnancov, čo by bolo v príkrom rozpore s tvrdeniami o znížení nezamestnanosti na Slovensku.
Jedným z ďalších závažných problémov, s ktorými sa nevie program vlády vyrovnať, je zabezpečenie financovania dôchodkového systému. Program sa len uchyľuje ku konštatovaniu, že vláda bude hľadať zdroje, čo nevylučuje, že štát siahne v konečnom dôsledku na odvody do druhého piliera starobného sporenia, čo však nie je koncepčný krok a odsúva riešenie problému do budúcnosti. To bude ťarchou pre budúcich dôchodcov. Toto riešenie, ktoré nám je zo strany vládnych predstaviteľov prezentované, však nie je ani sociálne, ani zodpovedné.
V oblasti verejnej správy vládny program sľubuje zoštíhlenie byrokratického aparátu, čo sa má docieliť aj zrušením krajských úradov. Nemali by sme však prepadnúť tomuto klamu, keďže kompetencie, ktoré budú prenesené z krajských úradov na VÚC si vyžiadajú svojich úradníkov, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že pracovníci krajských úradov len zmenia zamestnávateľa. Táto problematika ma však aj iný rozmer. Treba si uvedomiť, ako bude riešený presun originálnych a prenesených kompetencií na samosprávu, aby sme nakoniec neurobili spiatočnícky krok k centralizácií.
Program je v oblasti sociálnych výhod a prísľubov viac než štedrý, avšak na druhej strane sa sám limituje maastrichtskými kritériami, ktoré sa týmto vláda v oblasti verejných financií zaväzuje plniť. Z uvedeného vyvstáva jediná a stále nezodpovedaná otázka: odkiaľ pán predseda vlády? Kým nebudeme poznať odpoveď na túto zásadnú otázku, do tej doby bude žiť Slovensko v neistote.
