Chuť študovať.

Mal som hrôzu z toho, keď nám pred začiatkom posledného semestra povedali, že nám menia lektora. Tretieho za dva roky. Po dvoch ženách, muž. Znova si zvykať na nové učebné metódy, začínať prakticky od začiatku. Padneme si do oka, budeme si rozumieť, tolerovať sa... Moje obavy sa rozplynuli hneď v úvode prvej hodiny. Kamarátsky prístup, preferovanie očného kontaktu, nenásilná forma angličtiny zameraná na bežné dohovorenie sa. Konečne niekto, komu nezáleží na obsahu článku, konečne niekto, kto nás nenúti učiť sa ho naspamäť, konečne niekto, komu nezáleží na tom, či viem v angličtine povedať: "The British flag consist of..." Načo mi to bude, keď si v reštaurácii neviem objednať a neviem, z čoho a z koľkých častí sa skladá obyčajný príbor? Pri všetkej úcte, z britskej vlajky sa nenajem! A preto sa veľmi teším, že posledný semester budem konečne konverzovať, učiť sa podstatné veci, ktoré v praxi určite raz naplno využijem. Neskoro, ale predsa. Ale na štúdium cudzieho jazyka nie je nikdy neskoro. Ako hovorí môj nový lektor: "Stačí 30 minút denne!" A preto, učte sa!