Časy kedy boli dôstojníci na veliteľské funkciedosadzovaní na základe straníckej príslušnosti, vernosti ideológii a nazáklade pozitívneho posudku sú už za nami. V dnešnej dobe sú dôstojníci voveliteľských funkciách skutočnými profesionálmi a vysokoškolsky vzdelanýmiľuďmi, ktorí absolvovali školy a kurzy nielen v SRa v bývalom ČSSR, ale aj v USA, Francúzsku, Veľkej Britániia Nemecku. Takýchto ľudí isto nemôžeme obviniť ani z nedostatkuinteligencie či zdravého rozumu. Prečo teda súhlasím s týmto tvrdením?Z niekoľkých dôvodov. Vo vojnovom konflikte alebo konflikte nízkej úrovneide v mnohých prípadoch o život. Oba sa dajú charakterizovať frázou„dlhé obdobia intenzívnej nudy, vystriedané krátkymi okamihmi intenzívnejhrôzy." A práve v týchto „okamihoch intenzívnej hrôzy" nemá zdravýrozum čo robiť. Keď sa vojenská jednotka ocitne pod paľbou tak zdravý rozumvelí každému, aby sa skryl čo najlepšie a dúfal, že to „snáď prejde".Ibaže ono to neprejde. Práve preto nastupuje ona spomínaná „vojenská logika",ktorá je vojakom vštepovaná prostredníctvom intenzívneho výcviku. Pri výcvikuje žiadúce, aby bol čo najtvrdší a najvyčerpávajúcejší, pretože len tak sadokáže onen často ospevovaný a nadraďovaný „zdravý rozum" prekonaťa práve vďaka tomu vojaci, ktorí sa dostanú pod paľbu sa nesnažia schovaťa dúfať, že „to prejde", ale vyhľadajú si kryt a z neho potomvedú paľbu na nepriateľa až do jeho zničenia alebo až kým neustúpi. Práve taktototiž káže konať táto zatracovaná „vojenská logika". Nič nerobeníma snahou ukryť sa dochádza ku zbytočnému plytvaniu životmi -nenahraditeľnými ľudskými životmi a aktívnou obranou - hoci pri nejnevyhnutne vyhasnú ľudské životy, ale je ich podstatne menej - sa zabraňujetomu, aby to bolo zbytočné, pretože ako povedal v roku 1944 admirálChester Nimitz po bitke o Tarawu „Každý z týchto padlých alebozranených námorných pešiakov sa zaslúžil o záchranu svojich desiatichspolubojovníkov keď sme ďalej postupovali stredným Tichomorím."
Aby som toto všetko zhrnul do jednéhozrozumiteľného celku. Vojenská logika káže konať v momentoch hrôzya strachu, prekonať túto hrôzu a tento strach, nie pre záchranu sebasamého, ale pre záchranu života iných. A s týmto „zdravý rozum" nikdysúhlasiť nemôže. Zdravý rozum je totiž postavený na snahe o zachovanieseba samého, vlastného života, vlastného zdravia, vlastného majetku. Pri„zatracovanej vojenskej logike" sa jedná o záchranu druhého - priateľa,kamaráta, spolubojovníka. A možno práve preto sa radšej riadim radšej inštinktoma vojenskou logikou ako zdravým rozumom.
