SMER-Sociálna demokracia so svojím predsedom Róbertom Ficom jasne vyhral voľby so ziskom viac ako 1,13 milióna hlasov a v parlamente bude mať až 83 poslancov. Je to najväčší zisk jednej strany v histórii Slovenska. Zisk SMERu je ojedinelý, ale nie zasa až tak katastrofický. V roku 1998 zhromaždila koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP pod vedením Mikuláša Dzurindu 93 poslancov čím získala ústavnú väčšinu. Predtým sa to iba na krátky čas podarilo vláde Vladimíra Mečiara (1994-98), čo prispelo k tomu, že bola a stále je považovaná za nedemokratickú vládu. Od volieb v roku 2002 sa nikomu ústavnú väčšinu nepodarilo získať, hoci najbližšie sa k tomu priblížila vláda nastávajúceho premiéra Fica v rokoch 2006-10 kedy jeho SMER spolu s HZDS a SNS disponoval 85 poslancami. Prvá dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť je táto: Už bolo horšie. Vlády s ktorými my ako pravicoví voliči nesúhlasíme už mali viac poslancov v NR SR.
Inou dôležitou vecou, ktorej sa musíme vyvarovať (okrem už naznačovanej možnej depresie zo zisku toľkých poslancov stranou SMER) je prevádzať výsledky volieb z roviny politickej resp. spoločenskej do roviny osobnej. Každý z nás má minimálne jedného známeho, ktorý volil inú stranu ako on (voliči SMERu majú za známych voličov SDKÚ, voliči KDH zasa voličov SMERu). Z vlastnej skúsenosti viem, že politika je jedna rovina života každého človeka, osobný vzťah s iným človekom, na ktorom mi záleží je rovina úplne iná. Tolerujme názory tých ostatných, hoci s nimi nemusíme súhlasiť. Nedovoľme, aby sa politická príp. spoločensko-politická súťaž príliš zamiešala do našich osobných životov a do našich vzťahov. Nestojí to za to.
V priebehu nadchádzajúceho týždňa sa tu určite objavia aj moje ďalšie články a úvahy na nové usporiadanie politickej scény po sobotných voľbách. Teraz, ale na ne nie je čas, teraz je čas na upokojenie sa, vstrebanie nových informácií a prispôsobenie sa.
