Prezidentské voľby na Slovensku v rokoch 1999 a 2004 boli poznačené voľbou menšieho zla. Nevolilo sa tu za niekoho, ale proti Vladimírovi Mečiarovi. Toto sa podarilo. Po parlamentných voľbách v roku 2012 je Mečiar konečne súčasť politickej histórie. Namiesto Mečiara sme si v roku 1999 vybrali Rudolfa Schustera a v roku 2004 Ivana Gašparoviča. Ani jeden z nich nebol dokonalý a dokonca ani dobrý kandidát. Ale bol menším zlom. Pri voľbách v roku 2009 bolo možné vidieť situáciu, ktorá sa odzrkadlila aj teraz na západ od Moravy. Na výber tu bol Ivan Gašparovič - politik neodlučne spojený s autokratickou vládou Vladimíra Mečiara, ktorý sa ako predseda NR SR opakovane dopustil porušenia ústavy - a proti nemu stála Iveta Radičová. Tá, ktorá síce nebola ako politička úplne čistá a ktorá musela neustále bojovať proti svojim stranníckym i koaličným kolegom (a ktorí ju nakoniec i potopili). Ale bola tou lepšou volbou. Napriek tomu si ju občania SR nevybrali za svoju hlavu štátu. Je to prejav sexizmu? Podľa mňa nie. Je to prejav politickej nevyspelosti, ignorácie a krátkozrakosti našich spoluobčanov.
A rovnako sme sa my zachovali v roku 2009, tak sa zachovali aj naši západní susedia. Zvolili si istotu toho, že sa nič nezmení. Nenašli dostatok odvahy zvoliť cestu opatrného a bolestivého napredovania. Miesto toho si vybrali sladké zabudnutie stagnácie. K tomu im vyjadrujem svoju úprimnú sústrasť. Verím, že túto situáciu o pár rokov pri ďalších voľbách nezopakujete. Potom by to bolo o to ťažšie - z piatich stratených rokov by sa stala stratená dekáda. Verím, že k tomu nedôjde.
