Často sa hovorí, že politika je odrazom spoločnosti a že tie javy, ktoré prevládajú v spoločnosti sa musia nutne odraziť aj v politike. Takéto tvrdenie je pravdivé a v týchto dňoch je potrebné si ho vziať k srdcu ešte viac ako inokedy. Ale začnem po poriadku, ako sa patrí - od Adama, doslova. Keď sa prví jedinci z rodu Homo Sapiens začali pozerať na okolité prostredie inými očami než dovtedy, zistili, že ich vlastné fyzické vlastnosti im nedokážu zaistiť dominanciu a preto sa začali spájať do prvých spoločenstiev. Z tých sa postupom času stali prvé klany a kmene, prvé rody a časom aj národy. Človek rozumný sa zmenil na človeka spoločenského. A práve takýto istý proces sa deje aj v politike - jednotliví politici sa združujú do frakcií, hnutí, strán, koalícií, aby dokázali lepšie presadiť vlastné záujmy (resp. záujmy ktoré reprezentujú).
V článku nazvanom Ako volíme som predstavil dva základné typy volebných systémov založených na tom koho si voliči vyberajú pri voľbách - či sa jedná o určitú konkrétnu osobu alebo o celú stranu. Ale aj v prípade väčšinového systému s jednomandátovými volebnými obvodmi sa vždy volí kandidát, ktorý je členom určitej politickej strany. Pokus oddeliť politickú stranu od jednotlivých politikov je asi také isté ako pokúsiť sa vyčleniť určitého človeka z jeho príbuzenstva. Politik, ktorý sa uchádza vo voľbách (v tomto prípade parlamentných) o priazeň voličov buď je členom politickej strany alebo (ak nie je) bude podporovať takú stranu, ktorá je mu názorovo blízka. Prečo? Pretože potrebuje mať určité zázemie, potrebuje získať podporu iných pre svoje vlastné návrhy a keďže politika je o kompromisoch tak aj on bude musieť podporiť určité návrhy v súlade s heslom „niečo za niečo".
Čo si z toho teda zobrať pre tieto i budúce parlamentné voľby? Tých poznatkov je viac.
1 poslanec z 150 nemá šancu presadiť nič, dokonca ani 2 alebo 3 poslanci to nedokážu;
Ak chce volič pristúpiť k voľbám zodpovedne potom volí stranu, ktorá háji tie názory ktoré sú mu najbližšie a v rámci tejto voľby mu zákon umožňuje vybrať si 4 kandidátov, ktorým verí najviac;
Je potrebné si uvedomiť, že nikto nie je dokonalý - ani poslanec, ani minister a ani volič. Politická strana je zložená z ľudí a ľudia nie sú dokonalí a robia chyby. Budeme odsudzovať nemecký národ iba pre to, že Adolf Hitler vládol v Nemecku?;
Pre zdôraznenie tu ešte raz zopakujem tú najdôležitejšiu vec: Reprezentantom hodnôt, názorov alebo ideológií v politike sú politické strany. Ak niekto tvrdí, že iba on dokáže všetko zmeniť a priviesť na správnu cestu, potom je to populista a manipulátor. Voliť stranu, ktorej prezentované názorové a ideové smerovanie je pochybné iba pre to, že niekoľko ľudí na jej kandidátnej listine je nám blízkych no nemajú reálnu šancu prezentovať svoje názory je asi také isté ako zjesť exkrement iba pre to, že v ňom môžu byť zvyšky čokolády. (Ospravedlňujem sa za takúto formuláciu každému koho by sa mohla dotknúť, nebola mierená na nikoho konkrétne a bola myslená iba ako prirovnanie. Nič viac a nič menej)
Prajem teda vám, moji drahí čitatelia, i celému slovenskému národu štipku politickej reality a politického zdravého rozumu pri voľbách.
