Voľby 2012 - Ako volíme

Hlavný zákonodarný orgán Slovenskej republiky, Národná rada SR, je tvorený jednou komorou, v ktorej zasadá 150 poslancov volených každé 4 roky (ak nie sú vyhlásené predčasné voľby). Systém podľa ktorého sú vyberaní naši zástupcovia v parlamente je možné označiť ako pomerný volebný systém s čiastočne otvorenými straníckymi kandidátnymi listinami. Čo to znamená? Pre jednoduchšie vysvetlenie som si vzal na pomoc tzv. Volebný zákon platný pre marcové parlamentné voľby ktorý je možné nájsť pod číslom 204/2011 Z.z.

Ako prvú časť vysvetlím princíp pomerného prideľovania mandátov. V zásade existujú medzi volebnými systémami v štátoch sveta dva hlavné volebné systémy a ich rôzne odnože alebo kombinácie. Prvým systémom je väčšinový systém. Ten je možné charakterizovať princípom „víťaz berie všetko" a je nám dôverne známy z parlamentných volieb, volieb starostov obcí alebo volieb predsedov Vyšších uzemnosprávnych celkov. V týchto voľbách vždy vyberáme z navrhnutých kandidátov iba jedného a tomu prideľujeme svoj hlas. Výsledok potom závisí od toho či sa jedná o systém relatívnej väčšiny alebo absolútnej väčšiny. Relatívne väčšinový systém je nám známy z volieb starostov obcí alebo z druhých kôl volieb prezidenta a predsedov VÚC - víťazovi stačí aby mal o 1 hlas viac ako jeho konkurent. Absolútne väčšinový systém potom poznáme z prvých kôl prezidentských volieb a volieb predsedov VÚC - víťaz potrebuje získať 50% platných odovzdaných hlasov + 1 hlas naviac. Ako je ale zrejmé, takýto typ hlasovania je určený na obsadenie jednej jedinej pozície. Ak by sme ho chceli použiť pre voľby do parlamentu, potom by sa muselo územie SR rozdeliť do 150 jednomandátových volebných obvodov. Popis toho, aké dôsledky by takýto krok vyvolal by zabral veľa priestoru a jednalo by sa viac či menej o špekulácie a preto sa im vyhnem. Druhým systémom je systém pomerný, tak ako ho dôverne poznáme. Voliči odovzdávajú vo voľbách svoje hlasy jednotlivým kandidujúcim stranám, ktoré na základe počtu týchto hlasov dostanú pridelené poslanecké „kreslá" v parlamente. Už pri tomto popise je jasný hlavný rozdiel medzi tým kto je volený, kde je volený a prečo je volený. Jasne to je možné demonštrovať v tejto tabuľke.

Po rozdelení a definovaní väčšinového a pomerného systému sa ešte pozastavím pri ďalšej charakteristike nášho volebného systému a touto charakteristikou sú čiastočne otvorené stranícke kandidátne listiny. Podľa ods. (5) § 30 zákona 204/2011 Z.z. volič „na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť." Práve tento citát popisuje čiastočnú otvorenosť kandidátnych listín. Slovné spojenie „..kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku.." popisuje skutočnosť, že hlasovacie lístky sú straníckymi kandidátnymi listinami, ale spojenie slov „..zakrúžkovaním poradového čísla u najviac štyroch kandidátov.." poukazuje na čiastočnú otvorenosť týchto listín. To, že kandidátne listiny sú iba čiastočne otvorené je dané faktom, že volič nemôže prideľovať prednostný hlas viac ako 4 kandidátom, ani nemôže určovať poradie jednotlivých kandidátov na listine, ani nemôže určovať poradie kandidátov ktorým pridelil prednostný hlas. Ak by tomu tak bolo, potom by sa jednalo o otvorené stranícke kandidátne listiny.

Keďže som už popísal charakteristiku systému, je vhodné, aby som pre úplnosť predstavil aj celý volebný proces ako ním v marci budeme prechádzať. Volebné miestnosti v jednotlivých okrskoch po celom Slovensku sa otvárajú 10. marca 2012 o 7.00 a až do 22.00 tu budú voliči môcť odovzdať svoj hlas. Proces hlasovania popisuje zákon v 9 odsekoch § 30 zákona č. 204/2011 Z.z.. Volič sa po príchode do miestnosti preukáže členom volebnej komisie občianskym preukazom alebo voličským preukazom (ak volí mimo miesta svojho trvalého bydliska), ktorí zaznačia jeho účasť v zozname voličov v danom okrsku. Následne mu je odovzdaná hlasovacia obálka a hlasovacie lístky všetkých kandidujúcich strán. A keďže v týchto voľbách kandiduje 26 strán, potom volič dostane do rúk peknú kopu papierov. S hlasovacími lístkami a obálkou sa odoberie za pripravenú plentu kde vyberie hlasovací lístok strany, ktorej chce prideliť svoj hlas, zaznačí preferenčné hlasy a tento lístok vloží do obálky ktorú zalepí. Potom odíde spoza plenty a zalepenú obálku vhodí do urny. Urnu zapečatí predseda okrskovej volebnej komisie ešte pred otvorením volebnej miestnosti a zapečatená zostane až do 22.00 (alebo kým sa neskončí hlasovanie). Po ukončení hlasovania je urna odpečatená a je spočítaný počet odovzdaných obálok. Toto je prvý z údajov, ktorý je podstatný pre výsledok volieb pretože na základe počtu odovzdaných obálok sa zisťuje účasť vo voľbách. Následne sú obálky otvorené a ich obsah (hlasovacie lístky) sú rozdeľované najprv podľa platnosti a následne podľa toho pre ktorú stranu boli odovzdané. A až po týchto úkonoch začína počítanie hlasov pre jednotlivé strany aj preferenčných hlasov pre jednotlivých kandidátov. Všetky tieto výsledky sú zapísané do zápisnice, ktorú predseda komisie v dvoch kópiách odovzdá obvodnej volebnej komisii.

Druhá dôležitá časť volebného procesu (tento proces sa v politológii nazýva Droopova metóda) je prideľovanie poslaneckých mandátov. Počet všetkých platných odovzdaných hlasov je na začiatku procesu prideľovania mandátov vydelený počtom poslaneckých mandátov + 1. Teda číslom 151. Výsledok tohto matematického úkonu sa nazýva Republikové mandátové číslo. Počty platných odovzdaných hlasov pre jednotlivé strany sú následne delené republikovým mandátovým číslom a výsledok (celé číslo) je počet mandátov pridelených danej strane. Ak je politickej strane pridelený o 1 mandát viac, potom sa tento mandát odpočíta a pripočíta sa tej politickej strane, ktorá (pri delení získaných hlasov mandátovým číslom) vykázala najmenší zvyšok. Pripadá vám to zložité? Nie ste sami.

Tento princíp prideľovania mandátov nie je ani najlepší, ani najhorší. Každý politológ bude mať vlastný názor na to, aký volebný systém je najlepší a diskusia je prakticky nekonečná. Ak by čitatelia tohto článku prejavili dostatočný záujem, rád sa podelím o svoje názory na vhodnosť toho či onoho volebného systému pre Slovensko.

Na záver tohto článku by som len rád vyjadril niekoľko svojich myšlienok a názorov k voľbám.

• Každý hlas je dôležitý pretože čím vyššia bude volebná účasť, tým väčšiu legitimitu budú mať poslanci i celé zákonodarné zhromaždenie.

• Každý kto pôjde voliť by sa mal vopred rozhodnúť komu svoj hlas dá. Z pohľadu komisie nie je nič horšie než volič, ktorý hodinu sedí za plentou a číta si kandidátne listiny - zdržiava tak plynulosť priebehu volieb v danej volebnej miestnosti.

• A jedna prosba pre voličov na záver - Členovia komisií sú vo volebných miestnostiach pre vás. Ale na rozdiel od vás, ich účasť na voľbách netrvá 10 alebo 20 minút, ale často 18 alebo 20 hodín. Buďte prosím k nám (keďže aj ja som člen komisie) milí a príjemní, aj my budeme :-)