Do volieb sa so svojimi kandidátnymi listinami prihlásilo 26 politických strán, ktoré sa snažia pokryť politické zmýšľanie a nálady obyvateľov Slovenska a dostať sa do parlamentu. Toto číslo je v 19 ročných dejinách Slovenska druhé najvyššie - vo voľbách v roku 2002 sa o priazeň voličov uchádzalo 28 strán. Samotné číslo i rozmanitosť v názoroch a programoch jednotlivých strán jasne ukazuje dva zásadné aspekty slovenského politického systému. Prvým je, že si ľudia verejne a otvorene pripúšťajú, že náš systém nie je zatiaľ zrelý a že má svoje slabé miesta. Druhým aspektom je, že rozdielne názory na možné riešenia týchto problémov, ale i všeobecne rozdielne názory vo vnútri strany, sa z veľkej časti riešia odchodom niektorých členov, ktorí si neskôr založia vlastnú politickú stranu. Preto je možné vidieť tri politické strany, ktoré vznikli odštiepením z jednej a tri z týchto štyroch strán sa zúčastnia marcových volieb. Takýto trend, ale pripisujem iba mladosti a nezrelosti nášho straníckeho systému i jednotlivých politických strán. Rozsiahlejšia atomizácia straníckeho systému je prvým krokom k destabilizácii straníckeho systému. Celý proces vzájomného prepojenia atomizácie a následnej destabilizácie systému je veľmi dobre viditeľný na desiatich politických stranách, o ktorých sa v súčasnosti najviac hovorí a u ktorých je šanca, že po voľbách budú mať vplyv na politickú scénu - jedná sa o strany KDH, SDKÚ-DS, SMER-SD, Most-Híd, Sloboda a Solidarita, SNS, HZDS, SMK, Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti a 99%. Týchto desať subjektov je možné rozdeliť na dve skupiny:
parlamentné strany: KDH, SDKÚ, Most-Híd, SaS, SNS a SMER
neparlamentné strany: Obyčajní ľudia, SMK, HZDS a 99%
Iným delením, na základe dĺžky a spôsobu fungovania na politickej scéne je možné tieto strany rozdeliť na iné dve skupiny:
strany s predvídateľným správaním: KDH, SDKÚ, Most-Híd, SNS, SMK, SMER, HZDS
strany s ťažko predvídateľným správaním: SaS, Obyčajní ľudia a 99%
Je možné pripojiť ešte jedno delenie; a to na základe dĺžky pôsobenia danej strany v parlamente. Od roku 1994 kedy sa konali prvé parlamentné voľby po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky sa do NR SR vždy dostalo KDH a jedna zo strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. Tu je potrebné poznamenať, že Kresťanskodemokratické hnutie sa v roku 1998 dostalo do NR SR ako člen Slovenskej demokratickej koalície. Ostatné strany je možné následne rozdeliť takto:
SDKÚ-DS - strana vznikla v roku 2000 kedy Mikuláš Dzurinda, predseda účelovej koalície SDK zameranej proti HZDS a najmä jeho predsedovi Vladimírovi Mečiarovi, odmietol spolu s niektorými z ministrov jeho vtedajšej vlády vystúpiť z SDK a podľa dohody sa vrátiť do svojej pôvodnej strany. Od volieb v roku 2002 sa SDKÚ stalo najsilnejšou pravicovou stranou a hoci nikdy nevyhralo voľby tak vo voľbách v roku 2002 a 2010 bolo poverené zostavením vlády.
SMER - SMER vznikol v roku 1999 kedy sa najpopulárnejší politik Strany demokratickej ľavice, Róbert Fico rozhodol z SDĽ odísť a založiť vlastnú stranu. Táto strana sa už od začiatku prezentovala ako „strana moderného progresívneho stredoľavého prúdu" a teda ako jasná alternatíva proti vtedajším stredoľavým stranám. Od volieb v roku 2002 sa SMER vždy dostal do parlamentu a v rokoch 2006-2010 zostavil koaličnú vládu spolu so SNS a HZDS.
HZDS - Táto strana bola od svojho založenia v roku 1991 stranou jedného človeka - svojho predsedu Vladimíra Mečiara. Mečiar bol predsedom slovenskej vlády v rokoch 1990-1991 a 1992, a následne predsedom vlády SR v rokoch 1993-1994 a 1994-1998. V roku 1998 bol vo voľbách porazený keď SDK, SMK, SDĽ a SOP vytvorili vládnu koalíciu. Vo voľbách v roku 2010 HZDS nezískalo dostatočný počet hlasov (iba 4,32%) a nedostalo sa do NR SR.
SNS - Slovenská národná strana je druhou najstaršou stranou na Slovensku a hlási sa k odkazu - historickému i ideologickému - Slovenskej národnej strany z rokov 1871 - 1938. Od roku 1992 sa SNS pokúša značne agresívnou rétorikou zabrániť údajnému „pomaďarčovaniu" južného Slovenska a jej vystupovanie voči maďarskej menšine občas hraničí s xenofóbiou. Za dobu svojej existencie sa SNS do parlamentu nedostala iba vo voľbách v roku 2002 kedy získala iba 3,32% hlasov. V rokoch 1992-1994, 1994-1998 a 2006-2010 bola koaličnou stranou.
SaS, Obyčajní ľudia a 99% - Tri strany vedené SaS je možné považovať za nových hráčov, ktorí sú značne nepredvídateľní a ich správanie viac-či-menej chaotické. Sloboda a Solidarita túto nepredvídateľnosť demonštrovala pri hlasovaní o „Eurovale" kvôli ktorého neschváleniu bola vláde Ivety Radičovej vyslovená nedôvera. O týchto stranách, ale bude reč v ďalšom pokračovaní mojich úvah pred voľbami.
Na základe týchto troch analýz je teda možné rozdeliť strany na stabilné alebo predvídateľné a nestabilné-nepredvídateľné. Medzi stabilné strany je možné zaradiť SMER, SNS, HZDS, SDKÚ a KDH. Správanie každej z týchto strán je z viac ako 75% možné predvídať a vďaka tejto predvídateľnosti, každá z nich prispieva k stabilite politického systému na Slovensku. Na opačnej strane sú strany ako SaS, Obyčajní ľudia a 99% ako „najžiarivejšie príklady" nových, nepredvídateľných a teda nestabilných strán.
V období finančnej, ale i spoločenskej krízy v Európe potrebuje Slovensko, rovnako ako každý iný štát, aby jeho záujmy boli reprezentované stranami, ktoré dávajú konkrétne sľuby, ktorých konanie sa dá predvídať a u ktorých sa vie akým spôsobom fungujú na politickej scéne. Takáto stabilita je prvým krokom k zlepšeniu finančnej i spoločenskej situácie a jedným z dôležitých krokov vedúcich k pozitívnej prezentácii Slovenska na poli medzinárodnej politiky.
V druhom pokračovaní mojich úvah sa bližšie pozriem na koaličný potenciál jednotlivých politických strán.
