Svojské maniere si staré štruktúry zachovali všade kde sú a ani po týchto voľbách nenechali na seba dlho čakať:
„Hádam sa Ivetka neurazí, ale ja si ju vôbec neviem predstaviť na stoličke predsedníčky SDKÚ-DS. Byť populárny, dokázať strhnúť ľudí, a byť lídrom strany, to sú dve rôzne veci,“ domnieva sa Kukan.
V preklade Kukanov odkaz znie: Iveta Radičová si svojich 15 minút slávy užila, teraz nech ide naspäť k sporáku a nás, funkcionárov, nechá robiť si tu, čo chceme. Inak povedané, politika nie je o ľuďoch, demokracii a princípoch, ale len o moci, funkcionároch a ich záujmoch. Súhlasím s tým, že čisto popularita, hlavne tá lacná, médiami vyvolaná, produkujúca „celebrity“ a, v politike, červeno-oranžovo-ružových populistov nie je prospešná a hodnotná. Iveta Radičová však s takouto popularitou nemá nič spoločné, je priamo jej protiklad. Je to ozajstná osobnosť, so vzdelaním, odbornou praxou, rozhľadom a charizmou. Zdá sa, že istí súdruhovia v jej vlastnej strane však práve nadpriemernosť neakceptujú, prečnievajúce klasy na poli treba predsa vytrhať, tak sa to podľa starovekého návodu učilo a praktizovalo 40 rokov za komunizmu.
Ivete Radičovej pritom môžeme poďakovať za zdvihnutie pochodne a ukážku toho, že aj slušnou a poctivou politikou sa dá dosiahnuť veľa. Z tohto pohľadu boli tieto voľby výhra, a to pre celé Slovensko, aj pre tých, čo si to neuvedomujú. Položili sa tým veľmi silné základy pre budúci úspech krajiny.
A tu je aj hlavná výzva súčasnosti – porážka ducha minulosti a komunistických manierov vo všeobecnosti, či sa už uplatňujú naľavo, napravo, v strede. Zápas je otvorený a len tento rok bude mať dve ďalšie tretiny v podobe euro a komunálnych volieb. Druhá tretina tohtoročného zápasu, Eurovoľby, tu bude už čoskoro, 6. júna. Pri posledných parlamentných voľbách si ľudia napríklad v SDKÚ svojich lídrov krúžkovaním v kandidátskych listinách vybrali. Zjavne to nepomohlo a pre mňa tým súčasné parlamentné strany prepadli pod prah zvoliteľnosti.
Máme však šancu pokračovať v nastúpenom trende a prispieť k ústupu pozostatkov minulosti aj vďaka novej strane, Sloboda a Solidarita, postavenej na kvalitnom programe, rozhodnutí neprijať do svojich radov bývalých komunistov a ŠTBákov a odmietnutí účelového spájania sa s dnešnými najsilnejšími bolševikmi - Smerom.
V eurovoľbách môžeme ukázať, kto nás má reprezentovať v rámci Európskej Únie, kde to mimochodom tiež nie je ideálne. Pri reprezentačnej pozícii prezidenta voči celému svetu sme sa zatiaľ tieňa minulosti zbaviť nedokázali. Máme šancu to však už čoskoro spraviť aspoň v rámci reprezentácii voči Európe a ukázať súdruhom, že ich éra sa pomaly ale isto končí.
