Všetko bolo k veci, a tak som si po jeho prečítaní povedal, dobrý prejav, no otázka smerovania EÚ sa v EP určite diskutuje denno-denne a podobných názorov musí zaznieť kvantum, takže nič výnimočné. Europoslanci si to určite pokojne vypočuli, zatlieskali a išli si spokojne užívať svoje eurovýhody, prípadne plánovať vystúpenie, v ktorom by s Klausom polemizovali. Opak bol však pravdou.
Ak si pozriete priamo video, neprehliadnete, že približne v polovici Klausovho prejavu začalo významné množstvo europoslancov napodobňovať dobytok - bučať a neskôr hromadne odchádzať. Týmto dali úplne jasne najavo, čo si o eurodemokracii a dialógu o smerovaní EÚ myslia. Hrať sa na demokratov a pritom si ani nevypočuť názor jedného z prezidentov krajín európskeho spoločenstva je prejavom najvyššej arogancie a opovrhnutia a POTVRDZUJE Klausove slová o priepasti medzi eurozjednocovateľmi a ľuďmi krajín EÚ.
A ako europolitici opovrhujú názorom priamo ľudí môžeme vidieť na príklade schvaľovania Euroústavy a neskôr jej klonu Lisabonskej zmluvy (LZ). Keď v roku 2005 Francúzi a Holanďania ústavu odmietli, urobili sa v nej kozmetické zmeny, nazvalo sa to Lisabonská zmluva s tým, že keď to už nie je ústava, tak už o tom ani referendum robiť netreba. Jediní, kto ho usporiadali (v júni 2008), boli Íri a tí zamietli aj túto základnú zmluvu. Reakcia? Budú hlasovať znova, dokiaľ nepovedia ÁNO. Podotýkam, že Íri povedali NIE napriek tomu, že vládna strana ich masívne povzbudzovala k opaku. Írsky premiér povedal, že ľudia Lisabonskú zmluvu čítať nemusia, stačí ak budú veriť svojim vodcom. On ju tiež nečítal, lebo veď kto by sa unúval čítať niekoľkostostranový nezrozumiteľný dokument, nie? Treba za to hlasovať, lebo inak EÚ prestane fungovať a rozpadne sa. Nestalo sa tak a to dokazuje, že Európa funguje na dobrých základoch aj bez nadmerného starania sa byrokratov a namyslených europolitikov.
Írske NIE komentoval aj Martin Schulz, predseda Eurosocialistov (PES) v európskom parlamente. Vo svojom prejave dospel až k tomu, že takáto situácia povedie k fašizmu. Nuž posúďťe sami, čo vedie k fašizmu. V decembri minulého roka prišli Klausa napomenúť za jeho postoje poslanci europarlamentu, záznam je tu. Bol medzi nimi aj Martin Schulz, ktorý sa neskôr rozhorčoval nad tým, že sa tieto informácie dostali na verejnosť (keď to budete zverejňovať, ukážete našu pravú tvár a divadielko o demokracii spľasne). Schulza a ďaľších za to v EP kritizoval poslanec Farage a tu je celá výmena názorov. Je to trochu neobvyklejšia scéna z EP, kde väčšinou ospalo diskutujú o veciach ako je rybolov, ale odhaľuje skutočnú realitu v EÚ a kto jej dominuje.
Chcem ešte podotknúť, že ja nie som obdivovateľ Klausa a s mnohými jeho názormi nesúhlasím. Otázka však je: Chceme radšej úniu na kvalitných základoch, ako sú 4 základné slobody (voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu) spolu so základnými kvalitatívnymi normami a zdravými predpismi ochrany životného prostredia? Alebo chceme tuhú integráciu, kde budú dva štáty a záľaha byrokratov do najmenších podrobností diktovať čo presne áno a čo nie?
Blížia sa voľby do európskeho parlamentu (sú v júni 2009) a tak by nám obzvlášť v tomto čase nemalo zostávať ľahostajné, kto bude našu krajinu zastupovať. Nezáujem ľudí uľahčuje europolitikom a byrokratom s čoraz väčším vplyvom robiť si s Európou a s nami čo chcú.
