Aktuálna formulácia znie: Ako získať šrotovné bez starého auta, či už prepísaním nejakého vraku na seba alebo zaobstaraním si potvrdenia o zošrotovaní? Spôsobov si určite slovenský človek, odchovaný v socialistickom a bezprostredne postsocialistickom prostredí, nájde veľa. Aby sa cestou domov päťdesiatkou so svojím novým autom nenudil, bude musieť dať pozor na rôznych cestných pirátov v Touaregoch, obsadených novodobými papalášmi.
O zábavu bude mať postarané aj naďalej - tuzexovým bonom a poukazom ROH budú onedlho pravdepodobne konkurovať rekreačné poukážky.
Súčasnej garnitúre sa skutočne darí zabávať občanov rôznymi hrami. Horšie je to však s chlebom. Toho mali vďaka reformám a vstupu do medzinárodných inštitúcií donedávna dostatok, ale celosvetová kríza jeho zásoby stenčuje. Preto takýchto hier pribúda.Podobne to bolo aj za socializmu. Komunisti produkovali bony, poukážky a podobne ako náhradu za zdravo fungujúcu ekonomiku. Nakoniec bol systém pred kolapsom, lebo ho ťahali nadol napríklad neúmerné sociálne náklady (napríklad mlieko sa vykupovalo za oveľa vyššiu cenu, než za akú sa predávalo) na úkor investovania do modernizácie, ktorá by jediná priniesla pozitívny ekonomický efekt. Podobne sa to vyvíja aj teraz, neúmerné odvodové zaťaženie ťahá nadol zamestnanosť a škodí hlavne menej a stredne zarábajúcim občanom. Otázka je, kde je rozdiel medzi súčasnou garnitúrou a tou (ne)dávno minulou? Je ich určite viac, spomeniem dva: teraz sa môže slobodne cestovať za hranice a za komunistami nestáli finančné záujmové skupiny. Ten prvý však nie je zásluha súčasnej vlády, ten druhý bohužiaľ áno.
So súčasnou garnitúrou si postupne našiel spoločnú reč a prakticky s ňou splynul súčasný prezident Gašparovič. Tiež prišiel na to, že omieľanie dookola slov ‚ľudia' a fráz typu 'podporujem sociálne programy vlády' prináša značné úspechy aj bez naplnenia v praxi. Vláda totižto žiadne sociálne programy neuskutočnila, redukuje detské domovy a príspevky pre inštitúcie starajúce sa o rôzne sociálne postihnutých a nesystémovo a nekoncepčne len prihodila dôchodcom na konci roka tisícku. Pričom hlavne pre nízkozarábajúce skupiny obyvaťeľstva je zníženie zaťaženia od štátu priam kľúčom k prežitiu. Výhodnejšie a ľahšie je však na jednej strane zobrať, rozdeliť z toho kamarátom, a zvyšok podhodiť naspäť ako "dar odo mňa". Veľa ľudí to zatiaľ neprekuklo.
Gašparovič však nevyhral v prvom kole súčasných volieb suverénne. Iveta Radičová skončila v závese len o niečo vyše 8 %. Máme šancu mať prvú prezidentku bez komunistickej minulosti, bez účasti na divokej privatizácii v 90-tych rokoch, ktorá sa navyše vie dohovoriť niekoľkými cudzými jayzkmi a má excelentné vzdelanie. Bude reprezentovať na úrovni. Stačí len málo - ísť voliť a zavolať aj všetkých známych.
Je len na nás, či chceme nostalgicky zostať v starých časoch so starým ujom, alebo sa vybrať cestou kvality a modernosti. Šanca je naozaj reálna, keďže súčasný prezident nemá veľa času na ďaľšiu kampaň - musí sa podľa vlastných slov pripraviť na summit NATO, kde sa bude rozhodovať o bezpečnostnej stratégii sveta. Určite všetci očakávajú, ako ju slávnostne navrhne práve taká medzinárodne uznávaná figúra ako on. Len neprajník by povedal, že sa tam bude napchávať chlebíčkami, popíjať pivko a nechápavo sa usmievať na všetky strany. Ak by ho predsa len na nejaký prejav vyzvali, tak sa môže stať, že mu do toho náhle niečo skočí - zavolajú ho tam k tomu starému .ujovi. Nevadí, Gusto to za neho určite dokončí...
