Malý červený plamienok v obrovskej tme. Bliká na zlatom oltári,z ktorého krás možno postrehnúť iba matný odlesk.Okolo oltára je čierna tma.
Som ako ten chrám. V jednej veľkej knihe sa tak píše. "Tvoje telo je chrám Boží."
Avšak brány môjho chrámu nie sú také majestátne. Sú ako úzka štrbinka v skale. Do môjho vnútra nie je jednoduché vkĺznuť. A ten,komu sa to podarí,sa v ňom necíti stratený. Práve naopak,stiesnený a zmätený.
Je málo ľudí,ktorí nájdu cestu. Cestu mojich myšlienok,mojej reality,môjho vlastného sveta. Dokonca aj ja sama ju často hľadám. Ale ak niekto nájde ten správny smer,uvidí svetlo. Úzke brány,čierna tma,zmätok...No v diaľke sa niečo črtá. Svetlo ihrajúce farbami. Zlatistý oltár. Niečo krásne,čo tak sa tak veľmi chce ukázať svetu.Spoznávať to je možné iba po malých kúsočkoch. Avšak každým krokom je vidieť viac. Viac tej krásy.Zlatom pretkávaných lúčov,drahokamov hýriacich rozličnými farbami. Oltár. Obrovský oltár vypínajúci sa do výšky.
No niečo tu chýba...Svetlo.Na oltári,na poslednom drahokame,vo výške,kde už nemôže byť nič viac. Objaví ho. Malé červené svetielko,ktorým je v okamihu zaliaty celý chrám. Svieti,bliká... Má radosť z objavu.
Už to nie je temný chrám,ale chrám zaliaty slnkom. Horiaca duša.Zapálená pre toho druhého.
Omyl! Nad tým svetlom niečo žiari...Sú to slová.
Milujem ťa...
