Denník jedného blázna

Tak som sa odhodlal. Je presne 2:42 ráno, klasický čas kedy sa dostávam k písaniu. Tak: vitajte na mojom blogu. "Píšem a ani poriadne neviem čo to celé znamená, len mi to príde pekné." Kradnem na úvod text pesničky hrajúcej do tichej tmy. Celé to tu bude asi o poznatkoch, mojom živote a ľuďoch v ňom. Áno, bude o skutočných ľuďoch. Tých v autobusoch, na zastávkach, v baroch a na sociálnych sieťach. A možno práve o vás, sediacich vedľa mňa v čakárni u lekára či v bare na susednej barovej stoličke. A určite bude o ženách. O mnohých ženách.

Písmo: A- | A+

Ženy sú večná inšpirácia, dokonalý pohľad na svet, či už v opätkoch, teniskách, žabkách, v kostýmoch, džínsoch alebo v sukniach. Všetky sú dokonalé svojim jedinečným spôsobom a teda každá, ktorá sa tu nájde bola, je alebo bude taká. V mojej hlave v záložke „ženy“ bude mat navždy svoje miesto.

Tí ľudia budú reálni, ako každá myšlienka, ktorá sa tu nájde. Možno zistíte, čo ste nikdy nevedeli, budete ma nenávidieť a milovať zároveň... No dobre. To bolo až príliš poetické. Ešte raz vitajte v mojej hlave, pekne sa usaďte, pôjdeme z kopca. Chľast, drogy, ženy, hudba, svet a noc. Ľudia stretávajúci sa v baroch rozoberajú svetovú krízu, politiku, platy, ženy, depku z nezažitého orgazmu, manžela a dvoch milencov, nekonečnú potrebu splodiť dieťa, kúpiť si nový pár topánok a vyriešiť svetový nedostatok empatie. Všetci sediaci za stolmi podelení na skupinky, pripravení zažiť svoju nočnú reality show. Tú, ktorú nesmú nikde vysielať. Bola by ľudskému pokoleniu neprístupná. Veď kto by sa už pozeral na vlastné zverstvá v opojení žien, chľastu zrýchľovačov a spomaľovačov v každom možnom skupenstve a všetkého, čo nás v noci mení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím, že prišiel aj môj čas. Obľúbená minúta sobotňajšej noci. Otváram dvere baru ktorý poznám viac ako vlastný byt. Tých par sekúnd kým ho prejdem cely pohľadom znamená skoro všetko. Osadenstvo si všimne mňa a ja ich. Zdravím kamoša managera neúspešných aj úspešnejších kapiel s jeho skoro plnoletou spoločníčkou. Ja dnes nechcem spoločnosť. Chcem písať a piť, a piť doma je síce fasa, ale zmena je život a doma došiel gin. Tak pokračujem ďalej k svojmu cieľu. Zopár priemerne pekných tuctových žien sa otočilo, čím mi pohladili moje ego a niektoré boli zjavne schopné hladkať aj iné časti môjho ja. Správny chlap v správnom bare, tak nejako sa teraz cítim. Ako alfa samec po víťaznom boji.

SkryťVypnúť reklamu

Prvý panák dávam na rozbeh bez predohry, bez maznania, skrátka rovno dnu... Také alkoholové porno. Tých pár ďalších už pôjde pomalšie. Vždy zámerne spomínam pár, pretože to býva v zásade vždy odlišné číslo a občas je dosť ťažké si naň spomenúť. Myslím, že dnes sa mi tu páči. Je tu kopec nových tvárí a to ma baví. Z reprákov hrá niečo desne atmosférické. Myslím, že z nejakého filmu, teda aspoň ja sa tak cítim práve teraz. Musí to byť lacný film, lebo hlavná hrdinka dnešnej noci ešte sedí asi doma, necháva sa presviedčať, alebo pripravuje svoje telo ako páv na hru farieb pohybu a pôvabu. Nechce nikoho a všetci chcú ju, tak nejako si tú ženu predstavujem.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzitým prišiel kamoš Manager, čo znamená prepnúť na iný mód. Slečna s ktorou prišiel je klasicky tupá ako motyka, usmieva sa, za hodinu bola už asi tri krát na záchode a pije niečo ružové a tak sladké, že to cítiť až tu. Premýšľam, čo tam asi tak robí? Nikdy som na ženských záchodoch nebol aj keď som tu možnosť niekoľko krát mal. Myslím, že práve na takých miestach sa to cele odohráva. Nie v parku, nie v kostole a na vlakovej stanici ako z filmu, všetko sa deje na malých obyčajných miestach, záchodoch v bare, v kuchyniach a autách, všetko podstatné ľudské sa deje tam. A tak sa zase Barbie vrátila a oznámila, že ona musí, že ju volá mamka domov, načo som vyšplechol práve nadobudnutý gin jej smerom. Manager sa len pousmial a poslal ju domov.

SkryťVypnúť reklamu

- Aké milé, povedal som mu.

- Ale piču milé, kurva je to. Dnes si zase nezajebem, stručne a výstižne mi to vrátil.

- Však dobre, no a čo. Veď nemusíš jebať vždy keď dostaneš chuť, to je tréning na manželstvo, chápeš. Môžem ja celé manželstvo vieš čo! Jasné, jasné, veď ja len tak. Nemalo žiadny zmysel to s ním rozoberať.

Jediné, čo som dnes chcel bolo splniť môj vopred určený plán a to dopracovať sa do stavu, že zaspím skôr ako sa stihnem vyzliecť. Manager už ten stav dosiahol. Teraz ešte barman netuší váhu situácie, ale Managerova nie veľmi konfekčná veľkosť bude ešte oriešok. Ja už som ho pár krát ťahal úplne namol domov a, verte mi, radšej si privodím chlamídie alebo nasypem soľ ma žaluď ako to absolvovať práve dnes.

Dnešný lacný film je dosť smutný. Žiadna hlavná hrdinka nedorazila. Asi bol rozpočet nižší ako som čakal. Bolo tu zopár kandidátok na vedľajšiu rolu, ale nakoniec som prehodil len dve tri konverzácie na tému dnešná mládež, ceny alkoholu a jednu tykajúcu sa veľryby spiacej na bare. Skrátka nič extra. Okolo štvrtej som usúdil, že moja hladina je taká akurátna, zaplatil poslednú rundu mne a slečne, ktorá na mňa už hodinu intenzívne vysiela signály na všetkých úrovniach. Ale moja anténa dnes neprijíma. Ona to ale ani netuší a snaží sa ako o život. Nechcem jej tu snahu uprieť a tak jej pošlem drink a ona pôjde domov spokojná, že neprehrala. Kým ho dopije, budem ja už na ceste domov, bez citov, nie síce vypnutý, ale v mojej obľúbenej polohe „stand by“. Budem ready, ale až zajtra. Dnes už nechcem nič, len milosrdný spánok, nezabudnúť nikde nič, bez ujmy prežiť skoré nedeľné ráno.

Po takmer nadľudskom výkone som sa dostal až do postele a pred spaním napísal už len jednu vetu. „Chcelo by to...“

Zvyšok zostal niekde v prázdne medzi spánkom a bdením.


Dalibor Rakoczy

Dalibor Rakoczy

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vera tvrdí, že som úprimný až arogantný. A jej verím, veď vďaka nej to sem teraz píšem. A - áno - ristretto a zázvorový tonic je ideálna kombinácia. Za každého počasia. Viac slov nemá význam. Všetko podstatné nájdete na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  Denník jedného blázna

Prémioví blogeri

Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

127 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

114 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu