Myšlienkami už poháňam žhavič , otáčam do štartovnej polohy , radím jedna, spojka, dva, spojka tri, spojka, 4....
V uličke ma po pár metroch zablokuje smetiarske auto, ktoré svojou šírkou aj s pracovníkmi naskakovačmi zaberajú aj trávnik (so zrejme čerstvo ostrihaným živým plotom z Buxusu) , nič netušiacich , sladko spiacich susedov...čakám a ladím stanicu , pre zmiernenie časového zhonu....práve teraz keď sa ponáhľam....v spätnom zrkadle pozorujem ako sa tvorí menšia kolóna , utešilo ma s pobavením , že nie som jediná , ktorá nestíha, slečna v offroade využíva pauzu na dotvorenie výzoru ženskej dokonalosti , bojuje so špirálou a kútiky pier obkresľuje neidentifikovanou farebnou ceruzkou...prehrabne sa prstami vo vlasoch a spokojne sa ohodnotí letmým posunkom hustého obočia ......
Zrak vraciam späť na vozidlo obšírnejších rozmerov, ktoré sa zaradilo , aby sme mohli prejsť...opäť radím jedna, spojka, dva, spojka tri, spojka, 4....napájam sa na diaľničný obchvat a sledujem nezmyselný ohňostroj brzdiacich svetiel ....tu zákon o dodržovaní bezpečnej vzdialenosti iste prestal platiť ešte pred výstavbou obchvatu....
Nechávam si odstup, a kontrolujem stav hodiniek, ktoré mi bez pradónu dávajú najavo ...že mám čo robiť. Keďže je diaľničný obchvat cez centrum mesta...nad hlavou míňam dopravné značenie 80 KM
.....Keď tu zrazu ,v spätnom zrkadle vyblikuje nejaký pomätenec z pred 100 metrov ....snažím sa zaostriť a neverím vlastným očiam .
...škodovka ...s nemenovanou ŠPZ / BA 652 JM / , ktorej farba ostáva niekde medzi zelenou a hnedou(pardon – ta hnedá patrí hrdzi, ktorá sa vekom pritúlila na plechy tohto nerozbitného transportéra ) , červenou, a fľakmi asi 2 –ročného gitu .....zrejme spomienka na nedávny majiteľov malér na prednej kapote . Svetlá mu svietili parkovačky a rozpačito vyhadzoval rukami,... Pohľad mi padol na vlastný tachometer .....92km/h – páni policajti ...toto ste nevideli ....zvolila som teda stratégiu nezaradiť sa do pravého pruhu ,lebo sa tam vliekli kamión........
pridávam , s pocitom ,že mi každou chvíľou lízne zadný blatník .
Opäť upieram zrak do spätného zrkadla a bavím sa na šarmantne gestikulujúcom vodičovi, ktorého stretnutie blízkeho druhu očividne bavilo. Konečne som sa zaradila do pravého pruhu a ten šialenec sa zaradil za mňa....neveriacky krútim hlavou ,a radím sa späť do ľava ....toho šialenca zrejme motivovala nejaká večerná krimi naháňačka a opäť sa rozhodol stráviť so mnou pár metrov predkom na zadku....pritláčam pedál mierne k podlahe , zaznamenávam na tachometri 132 km/hod a stískam volant oboma rukami .....šialenec stále vyblikuje a použil aj novinku – zvukový výstražný signál, - čo mu vadí ? – pýtam sa a opäť sa radím do pravého pruhu.... keď sa však opäť zaradil za mňa....motorom som prudko znížila rýchlosť na poctivých 80 a vymenili sme si pozície .
Vytlačila som ho na kraj a cez popolníky ,ktoré mal na očiach sa na mňa zdesene díval a gestikuláciu mi dal najavo , že som vyhrala ........To je hotový magor ! Dupla som na pedál , zaplo mi turbo a s výdychom a dyme svojho mierneho zmätku som ho nechala pokračovať v rýchlosti, ktorou sa hnal tak najskôr do Pelhrimova , prohlidnout si Krematorium nech vie,...do čoho ide ....
