Nedivme sa , že sa znižuje chuť podnikať výlety s rodinou , nedivme sa častejším kalkuláciám v domácich rozpočtoch , deti už dávno nechodia hrdo s kľúčikom na krku samé zo školy , uzatvárame sa za vysoké múry v rodinných domoch, pohľad cez okná rozdeľujú mreže pre pocit bezpečia.
Aj toto s nami robia správy ....
So mnou však tie nedeľné urobili niečo neopísateľné.
Nemenovaná televízia medzi štandardné bloky aktualít vsunula reportáž, ktorú iniciovala v rámci výskumu a štatistiky, pani pracujúca v hospici s ľuďmi pred smrťou tak 12 -15 dní. Jej cieľom bolo zistiť u týchto ľudí jednoduchou otázkou , čo ľutovali, že nestihli vo svojom živote .
Prekvapujúcim výsledkom bolo zistenie, že NEŽILI TAKÝ ŽIVOT, AKÝ CHCELI ONI SAMI.
V porovnaní s odpoveďami s rovnakou otázkou položenou na zdravých, mobilných , zárobkovo činných náhodne vybraných adeptoch na ulici : čo by ľutovali na smrteľnej posteli , že nestihli vo svojom živote .....sa mi dali myšlienkové pochody do pohybu .
Odpoveďami tejto skupiny boli vyhlásenia : že neboli s rodinou na drahej exotickej dovolenke, nemali luxusné auto, nepostavili rodinný dom .....Aké plytké !!!
V tom to prišlo ....
Ako emočne vyspelí musíme byť, aby sme si uvedomili postoj k sebe samému , k hodnotám života , pre ktoré okrádame seba pre uspokojenie túžob ostatných, ktorí sú po našom boku ?
Koľko priateľov, koľko hodín v práci navyše, koľko krát sa zriekneme pôžitkov, ktoré nás napĺňali , koľko chorôb prechodíme, koľko slnečných dní presedíme pred televíziou namiesto toho ,aby sme išli len tak vpred , do prírody , do mesta, kamkoľvek , kde sú už tí, ktorí na to isté , čo si kladieme teraz my sami , prišli pred nami ?
Naháňame sa za predstavami a snami, ktoré živíme klamstvami a ukradnutým vlastným časom , ktorý sme mohli rozdeliť spravodlivo podľa potrieb rodine, blízkym či priateľom.
Chceš kráčať ? Kráčaj teraz..
Chceš oddychovať ? Oddychuj teraz..
Chceš byť sám sebou ? Komunikuj a povedz nahlas svoj názor...
Chceš byť milovaný ? Miluj a všímaj si ľudí okolo seba, zaujímaj sa o ich sny a podeľ sa s nimi o tie svoje.
Chceš byť sám ? Buď , ale nie v miestnosti , príroda ešte nikomu neublížila ...
Život je ako šachovnica, krásna hra , pre každého otvára dvere sebapoznávania, seba zdokonaľovania, aj keď môže priniesť obete , ale riadiš si ju sám.
Rozhodni sa sám, ktorú cestu si zvolíš, akú rýchlosť si zvolíš , a drž sa jej pevne. Robíš to sám pre seba ....pre svoj pocit, pre svoje potešenie , pre svoj úsudok, že si konal najlepšie , ako si vedel .
Zapamätaj si, že každý z nás je zrodený pre to aby bol šťastný. Len sa musí otvoriť.
Chce to len výzvu , aby sme boli lepší, aby sme podali pre seba lepší výkon.
Ak teda vieš, čo je tým, čo sa schováva za tvojim šťastím , premeň toto poznanie na skutok.
Ak chceš byť novým človekom, musíš opustiť všetky svoje zvyky a spôsoby , ktorými si konal doteraz.
Ako vraví jedno staré čínske príslovie : Do plnej šálky sa nedá naliať čaj
Teraz je ten čas , odpovedať si na otázku ,čo by si ľutoval , že si nestihol vo svojom živote ?
