A tak rozmyslam, kolko chyb sa stalo v mojom zivote, za kolko prehreskov som dostala vyprask fyzicky a za kolko trpim dodnes...ranou osudu ...Ako sa vravi, cakame co pride , a predsa sa krizovatka ciest spaja a deli, ako by jeden labyrint sa snazil ludia dostat kam nechcu , a len tim snazivim dopomoze k cielu . Ale ako to je vlastne ? Kam ist ak sa nechcem spalit , kam kracat ked nemyslim .....vsetci raz povieme slovo keby .....keby bolo ..keby som...kebysa dalo ....co to je ? Ak by sa dalo vratit vsetko spät, urcite by sa väcsina zamyslela ako by si zariadili svoj zivot ....zabavne a mozno i smutne na tom je , ze ked zijeme svoj KRATKY zivot, koname okamihom sekundy a plytvame moznostami a skusame ....bez moznosti reparatu....ale keby nam NIEKTO dal moznost vziat svoj osud do ruk, poupratovat neprospech a vsetko zle, na co nespominame a pyrime sa, ak si to , ci ono niekto vezme a cita ....nas , ako knihu, urcite by sme dlho a pracne rozmyslali...kam ist , prebrali by sme rebricek nasich podstatnych hodnot.....a prispeli by sme dobrom ....ale preco az vtedy ? Zime tak, ako by bol den posledny, aby sme zili a mohli sa otocit a ukazat na nastenku dusi....to som ja ...a takto som zil
