Kdesi som začítala zaujímavý článok priam zarážajúci, ktorý celkom presne definoval hodnotu ženského tela ako aj mužského. Akýsi profesori, či vedci vypočítali že hodnota mužského tela pri priemernej dlžke života činí 70 , a ženského 77 miliónov korún . Aj Vy ste boli onehda názoru, že sa to nedá vypočítať ? Tak predstavte si , zahodiť šancu žiť, a odkážete svoje imanie rodine, blízkym....Kam sme až dospeli, keď v dnešnej dobe , ktorá na každom kroku zrkadlí dôsledky finančnej krízy, nedostatku pracovných miest a zrútených rodinných rozpočtov, prachom zapadnuté fabriky a strojárne, v ktorých sa dokrútili posledné valce, dokáže nejaký odborník sedieť a lámať si hlavu nad sumou , hodnotou, peňažných prostriedkov za seba samého . Paranoja...Kde sa podela základná charakteristika duše...etika, rešpekt...kam sa pohol rebríček hodnôt? Veď sa len pozrime okolo seba ... Bývame vo veľkých domoch ,staviame si múry a oplotenia a pritom nepoznáme susedov, kupujeme drahé ovocie a zeleninu, pričom druhí si ju doma dopestujú sami, stále sa náhlime a nakonci dňa zistíme, čo všetko sme zabudli a čo nás počká v ďaľší deň, tlačíme pred sebou balvan, ktorý nás len oddeľuje od jednoduchých vecí.
Ráno za tmy vyrážame do práce, po tme sa vraciame a po čase si nespoznáme rodinu.
Na pozemkoch, ktoré nám všetci závidia máme najmodernejšie technológie bazénov, s protiprúdov, s tryskami, ..iným stačí potok, ktorý nikde nekonči, ic voda nepotrebuje chlór ani iné odmastňovacie tablety ,produkty na odstránenie žaburiny.
Máme moderné telefóny, ktorými chceme ohúriť ostatných, ale koľko v ňom máme uložených mien, v protiklade toho, s kým si zavoláme raz za mesiac, a s ktorými sa stretneme ? Snažíme sa darovať tie najdrahšie dary , aby sme boli tí najštedrejší, a zapadli do tej a onej smotánky, kolektívu , z ktorého časom budeme ťažiť ?
Aké nechutné ... Obyčajný dotyk, úsmev, pohladenie, počuť dieťa sa smiať, cíťiť hlad, chlad, smútok, ľahnúť si len tak do trávy a počuť ako sa steblá trávy hýbu v rytme letného vánku, vyzuť si topánky a prejsť po kamienkoch , usmiať sa od srdca a úsmev darovať, prijať pokoru a vzdať sa prebytkov, len tak na chvíľu vypnúť v záhrade drahé lampáše a radšej zdvihnúť zrak k hviezdam, .... Ale nie len dnes ..Robme to stále...Zvyšujme hodnotu nášho života ..a dokážme nie odborníkom, vedcom ..ale SEBE , že náš život je na NEZAPLATENIE ...
