Plavba týmto prielivom bola v minulosti prejavom obrovskej odvahy a nie vždy skončila úspechom. Aj v súčasnosti je plavba do Antarktídy cez Drakeov prieliv previerkou kapitánových zručností a pasažierom poskytne jedinečný zážitok, ako aj pocit skutočného dobrodružstva. Silný vietor a vysoké vlny sú v Drakeovom prielive bez ohľadu na ročné obdobie nepredvídateľné a veľmi často predčia najsmelšie očakávanie účastníkov plavby.
800 kilometrov široký Drakeov prieliv leží medzi mysom Horn, čílskym pobrežím a súostrovím Južné Shetlandy. Tvorí najkratšiu morskú cestu medzi Južnou Amerikou a Antarktídou. Vodná plocha Drakeovho prielivu spája juhozápadnú časť Atlantického oceánu s juhovýchodnou časťou Tichého oceánu. Zrážka studeného morského prúdu z juhu a teplého morského prúdu zo severu vytvára v Drakeovom prielive silné víry, ktoré sa kombinujú s drsným vetrom a občas aj silnými búrkami. Vetry prichádzajúce z Antarktídy nemajú nad prielivom žiadne prekážky, ktoré by ich spomalili. Preto môžu byť veľmi silné. Kombináciou týchto vplyvov môže vzniknúť skutočne extrémne počasie.
Drakeov prieliv získal meno po slávnom anglickom moreplavcovi Francisovi Drakeovi. Hoci sa Drake sám nikdy nepreplavil vodami, ktoré sú po ňom pomenované, predsa len sa stal objaviteľom tejto významnej morskej cesty.
V tomto blogu sa prenesieme do 16. storočia a predstavíme si najzaujímavejšie životné udalosti, ktoré postretli Francisa Drakea a urobili z neho veľmi pozoruhodnú a zároveň aj kontroverznú postavu svetových dejín.
Francis Drake - detstvo a dospievanie
Francis Drake sa narodil v Anglicku okolo roku 1540 v Devone na farme Crowndale, ako najstaršie z dvanástich detí. Presný dátum jeho narodenia nie je známy. Vyrastal v protestantskej rodine, ktorá bola vyhnaná zo svojej pôdy v katolíckom povstaní a utiekla do Kentského grófstva. Keďže Drakeov otec nemal toho veľa, čo svojim deťom mohol poskytnúť, Francis a jeho bratia sa museli už od útleho veku živiť sami. Sotva sa Francis naučil čítať a písať, opustil školu a vo veku 13 rokov začal s námorníckym výcvikom.
Najprv slúžil ako plavčík na malej pobrežnej lodi. Kapitán lode si ho všimol a zistil, že Francis je nielen inteligentný a talentovaný, ale má aj vrelý vzťah k námorníckej službe. Preto sa mu osobne venoval a naučil ho umeniu navigácie. Obľúbil si ho a krátko pred smrťou odkázal mladému Drakeovi svoju loď. Vo veku 20 rokov tak dostal Francis Drake príležitosť stať sa finančne nezávislým. Bolo to v čase, keď Španielsko uvalilo embargo na anglické lode, obchodujúce s Holandskom. Angličania boli obvinení z protestantizmu a neboli medzi katolíckymi Španielmi, ktorí ovládali obchod na západe Európy, vítaní. Tým sa Drakeove vyhliadky na finančnú nezávislosť a prosperitu skončili skôr, než začali. Nejaký čas pokračoval v plavbách na lodi, ktorú zdedil, ale plavby boli nevýnosné a nakoniec ju bol v roku 1564 nútený predať a nastúpiť do služieb na obchodnej lodi svojho bratranca, ktorý mal vybudované obchodné styky so severovýchodným Španielskom.
Kvôli španielskemu embargu vydala kráľovná Alžbeta I. doporučenie pre anglické lodné združenia, ktoré im umožnilo zmocniť sa španielskych lodí a prevziať ich pod anglické loďstvo. Samozrejme, časť z výnosu takýchto operácií, putovali v prospech anglickej štátnej pokladnice. Na takýchto akciách sa podieľal aj kapitán James Lovell.
Obchodovanie s otrokmi
9. novembra 1566 sa začala jedna z Lovellových plavieb na Kapverdské ostrovy, ktorej sa zúčastnil aj Francis Drake, vo funkcii dôstojníka. Počas tejto plavby bolo prepadnutých a zajatých niekoľko španielskych a portugalských lodí. Cieľom bolo rozvrátiť monopol na obchod s otrokmi, ktorý mal španielsky kráľ Filip II. Ten pozostával z toho, že pri pobreží západnej Afriky sa kupovali čierni africkí otroci, natlačili sa na lode a prepravovali do Karibiku/Západnej Indie, aby ich tam predali tamojším španielskym osadníkom.
Španielska koruna prísne zakazovala karibským osadníkom obchodovať s anglickými protestantmi. Zákaz však nemal veľký účinok. Ďaleko od vplyvu materskej krajiny, viacerí osadníci ochotne kupovali otrokov aj od Angličanov. Lovellova cesta sa však skončila neúspešne, pretože sa mu nepodarilo predať otrokov ani v Karibiku, ani v Strednej Amerike. Čo sa s nimi napokon stalo, sa v prameňoch neuvádza.
Prvé konflikty so Španielskom (1567 - 1569)
Krátko po Drakeovom návrate z Karibiku, kde získal skúsenosti, jeho bratranec John Hawkins pripravoval výpravu s rovnakým cieľom ako mala Lovellova plavba: nabrať na palubu čo najväčší počet afrických otrokov, obísť španielsky obchodný monopol a predať ich španielskym osadníkom v Strednej Amerike. Šesť anglických lodí opustilo Plymouth dňa 2. októbra 1567 s celkovým počtom 408 ľudí na palube. Po zajatí portugalskej karavely Gracia Dei neďaleko Kapverdských ostrovov, Drake prevzal velenie nad touto loďou. Počas útoku na osadu na rieke Tagarin v Sierra Leone v januári 1568, bolo zajatých a nalodených 250 čiernych Afričanov. Flotila sa potom plavila do Karibiku a zakotvila v prístave Borburata v dnešnej Venezuele. Guvernér však odmietol obchodovať s Angličanmi. Tí sa ale nehodlali vzdať očakávaného zárobku a zaútočili na dom guvernéra. Zablokovali prístav a vydieranie guvernéra sa skončilo s tým, že sa im podarilo väčšinu svojich otrokov predať.
Na spiatočnej ceste sa lode dostali do silnej búrky. Po veľkých ťažkostiach sa Hawkinsovej flotile podarilo dostať do malého španielskeho prístavu San Juan de Ulúa. Hoci v tom čase bolo vyhlásené medzi Anglickom a Španielskom prímerie, Španieli ho porušili a anglické lode prepadli. S veľkým šťastím sa Hawkinsovi a Drakeovi podarilo uniknúť. V januári 1569 sa do Anglicka vrátili len dve lode z pôvodných šiestich a len hŕstka zo 408 členov posádky flotily, ktorí opustili Plymouth. Tí, ktorí neboli zabití v námornej bitke, boli buď zajatí a stali sa obeťami španielskej inkvizície, alebo zomreli od hladu, smädu a vyčerpania na namáhavej spiatočnej ceste.
Počas týchto dvoch plavieb, Francis Drake nazbieral veľmi dôležité skúsenosti a začal prechovávať k španielskemu kráľovi Filipovi II. a najmä k jeho guvernérovi v Novom Španielsku, miestokráľovi Martínovi Enríquezovi de Almansa, hlbokú nenávisť.
Prvá pirátska plavba do Karibiku (1570 – 1571)
Dňa 4. júla 1569 sa Drake oženil s Mary Drake, ale manželstvo zostalo bezdetné. O dva roky neskôr zanechal Francis Drake manželku v rodnom Anglicku a vydal sa na prvú samostatnú plavbu do Karibiku, kde vo februári 1571 zaútočili jeho muži na španielsku fregatu, ktorú vydrancovali a posádku zabili, alebo zajali. Nezostalo však len pri jednej španielskej lodi. V tom istom roku Drakeovi muži napadli a vyplienili viac ako tucet španielskych lodí a získali tým obrovský majetok. Táto plavba znamenala začiatok úspešného anglického pirátstva v Karibiku.
Druhá pirátska plavba do Karibiku (1572 – 1573)
V roku 1572 sa Drake pustil do svojho druhého veľkého samostatného pirátskeho dobrodružstva. Naplánoval útok na Panamskú šiju. Prístavné mesto Nombre de Dios bolo známe tým, že tam bol uložený strieborný a zlatý pokladu Peru, určený na prepravu do Španielska a práve tento prístav bol cieľom Drakeovho útoku. Drake opustil Plymouth 24. mája 1572 s posádkou 73 mužov na dvoch malých plavidlách, Pascha (70 ton) a Swan (25 ton), aby dobyl mesto Nombre de Dios.
Drakeov prvý nájazd sa uskutočnil koncom júla 1572, keď síce dobyl a vyplienil Nombre de Dios, ale bol ťažko zranený a jeho druhovia museli mesto opustiť bez toho, aby sa zmocnili zlata, striebra, perál a šperkov, uložených v kráľovskej pokladnici. Keď sa Drake zotavil, jeho lode prepadli španielske galeóny s nákladom pokladu. Drake si získal spojencov – zotročených Afričanov, ktorí unikli svojim španielskym otrokárom a tí prepadli vlak, ťahaný mulicami, ktorý prepravoval zlato, striebro a obchodný tovar z Panama City do prístavu Nombre de Dios. Jedným zo vzbúrených otrokov bol Diego, verný Drakeov spoločník, ktorý mu niekoľko rokov verne slúžil a neskôr sa stal slobodným občanom.
Po útoku na bohato naložený vlak Drake a jeho druhovia ukoristili približne 20 ton striebra a zlata. Veľkú časť pokladu však museli zakopať, pretože ich Španieli prenasledovali. Tento príbeh je podkladom pre vznik legiend o zakopaných pirátskych pokladoch. V polovici augusta 1573 sa Drake aj so svojimi mužmi a časťou pokladu vrátil do Plymouthu.
Počas tejto lúpežnej výpravy 11. februára 1573 Drake a jeho poručík John Oxenham vyliezli na vysoký strom v centrálnych horách Panamskej šije a stali sa tak prvými Angličanmi, ktorí uvideli Tichý oceán. Angličanom, ktorí ho sprevádzali, Drake sľúbil, že jedného dňa sa vydajú na plavbu okolo sveta a ako sa čoskoro dozvieme, svoj sľub splnil.
V čase, keď sa Drake po lúpežných výpravách vrátil do Plymouthu, anglická vláda podpísala dočasné prímerie so španielskym kráľom Filipom II., a tak anglická kráľovná nemohla verejne uznať Drakeov úspech. Aj keď neoficiálne, Drake bol pre svoje úspešné nájazdy považovaný v Anglicku za hrdinu. V zneprietelenom Španielsku ho nazývali lúpežným pirátom.
Plavba okolo sveta (1577 – 1580)
Dňa 13. decembra 1577 sa Francis Drake vydal na svoju najvýznamnejšiu výpravu s loďou Pelikán, ktorú neskôr premenoval na Golden Hinde. Sprevádzali ho štyri lode s posádkou prevyšujúcou počet 150 mužov. Dodnes nie je jasné, či cieľom jeho plavby bolo hľadanie legendárneho južného kontinentu Terra Australis incognita, alebo útoky na španielske mestá na západnom pobreží Južnej a Strednej Ameriky. To, či sa plavba uskutočnila v mene kráľovnej Alžbety I., alebo bola súkromná, tiež nie jednoznačné.
Drake spočiatku smeroval do Magellanovho prielivu, no cestou pri pobreží Južnej Ameriky, narazil na španielske lode, ktoré potopili jeho ve sprievodné lode. Ďalší incident sa týkal vzbury a preto sa 1. júla 1578 v Puerto San Julian konal stanný súd, ktorý rozhodol vodcu vzbúrencov popraviť.
Po prekročení Magellanovho prielivu v septembri 1578 sa v búrke potopila ďalšia loď a zostávajúca sprievodná loď Elisabeth sa vydala na spiatočnú plavbu do Anglicka po tom, čo sa na rozbúrenom mori stratila z dohľadu a aj napriek pátraniu sa obe lode už viac nestretli. Po dovŕšení plavby Magellanovým prielivom, Drake plával ďalej na juh, pristál na najjužnejšom ostrove a vystúpil na jeho vrchol. Bol to pravdepodobne mys Horn. Drake zistil, že predstavuje najjužnejšie miesto Južnej Ameriky, za ktorým už nie je vidno žiadnu pevninu. Ostrov pomenoval Elisabeth, na počesť anglickej kráľovnej. Z tohto Drakeovho objavu vychádzali Holanďania Willem Cornelisz Schouten a Jacob Le Maire, ktorí o takmer 40 rokov neskôr, v januári 1616, ako prví na svete oboplávali mys Horn.
Po preplávaní Magellanovho prielivu sa Drake na osamotenej lodi Golden Hinde plavil na sever pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky. Počas plavby nezaháľal. Prepadol a zajal početné španielske lode a napadol a vyplienil viaceré španielske osady.
Drake sa s loďami, ktorých sa zmocnil, plne naloženými ukradnutými španielskymi zlatými a striebornými pokladmi, chystal vrátiť do Anglicka. Návrat cez Magellanov prieliv, kde to mohlo byť pre neho príliš nebezpečné, vylúčil. Rozhodol sa radšej plaviť na severozápad, preplávať Tichý oceán a vrátiť sa do Atlantického oceánu oboplávaním mysu Dobrej nádeje. Loď Golden Hinde sa sprvoti plavila pozdĺž západného pobrežia Južnej a Severnej Ameriky, kde jeho muži vyplienili a vydrancovali niekoľko ďalších miest. Dňa 5. júna 1579 pristála neďaleko dnešného San Francisca v zálive, ktorý bol neskôr pomenovaný na Drakeov záliv. Žili tam domorodí Indiáni, ktorí boli veľmi priateľskí. Drake vystúpil na pevninu, ktorú v mene anglickej kráľovnej vyhlásil za britské teritórium. Avšak ani o niekoľko rokov neskôr po jeho politickom akte, nenasledovalo založenie žiadnej anglickej osady.
Z Drakehovho zálivu pokračovala loď v plavbe na juhozápad. Nie je známe, či Drake pátral po legendárnom južnom kontinente Terra Australis incognita, ale počas plavby jeho kartograf Guillaumo Le Testa, zakreslil mapu, na ktorej vyznačil dovtedy ešte neobjavené pobrežia v oblasti severozápadnej Austrálie.
Drake preplával Indický oceán a 15. júna 1580 oboplával mys Dobrej nádeje. Po 1018 dňoch plavby, dňa 26. septembra 1580, sa Drakeova loď Golden Hinde doplavila naspäť do domovského prístavu v Plymouth. Drake sa tak stal prvým Angličanom, ktorý oboplával svet. Londýnske konzorcium, vedené Thomasom Greshamom (zakladateľom londýnskej burzy cenných papierov), ktoré cestu financovalo, dosiahlo návratnosť svojej investície 4.700 percent.
Dňa 4. apríla 1581 Alžbeta I. vstúpila na palubu lode Golden Hinde, zakotvenej v londýnskom prístave. Po slávnostnom obede, ktorý Drake zorganizoval na jej počesť, si Drake pokľakol pred kráľovnou so sklonenou hlavou. Vzala meč a zašepkala: „Francis Drake, si darebák a s ohľadom na moju česť, sa ťa musím zriecť.“ Potom sa obrátila k francúzskemu vyslancovi a podala mu meč. Ten dokončil menovanie a udelil Drakeovi za jeho dlhoročné verné služby a vernosť anglickej koruny rytiersky titul.
Sir Francis Drake sa stal bohatým a aj vplyvným mužom. Krátko pred získaním šľachtického titulu kúpil bývalé opátstvo Buckland Abbey, ktoré sa stalo jeho hlavným vidieckym sídlom. Po tomto panstve nasledovali ďalšie a Drake sa stal jedným z najväčších vlastníkov pôdy v Plymouthe. Vďaka jeho dobrým kontaktom, ho zvolili za starostu mesta Plymouth. Počas výkonu funkcie sa zaslúžil okrem iného aj o výstavbu akvaduktu.
Pokračovanie v lúpežných výpravách v Karibiku (1585 – 1586)
Rok 1584 bol v Španielsku mimoriadne neúrodný. V dôsledku zlepšených politických vzťahov medzi Španielskom a Anglickom a vzhľadom na núdzovú situáciu, sa španielsky kráľ Fillip II. obrátil na kráľovnú Alžbetu I., so žiadosťou o pomoc. Aby pomohla Španielsku vyhnúť sa hladomoru, vyslala anglická kráľovná celú obchodnú flotilu, ktorá odplávala do Španielska, plne naložená potravinami. Krátko po príchode lodí však španielski vojaci lode prepadli a zmocnili sa ich. Toto hanebné počínanie Španielov nahnevalo Alžbetu I. a tá vydala Drakeovi písomné oprávnenie, zaútočiť na španielske prístavy a lode.
V rámci odvety sa Drake vydal na svoju ďalšiu plavbu do Karibiku. Na ostrove Haiti nechal Drake vyplieniť a zničiť tretinu mesta Santo Domingo. Vypálené boli kláštory, kostoly a hrad. Guvernérov dom a katedrálu najprv vylúpili, potom zapálili, ako aj všetky lode v prístave.
Počas bojov Drake stratil dve tretiny svojej posádky kvôli zraneniam a chorobám. Uvedomil si, že ďalší plánovaný útok na Panamu už neprichádzal do úvahy. Musel sa vydať sa na cestu domov. Na spiatočnej ceste prepadol mesto St. Augustin na východnom pobreží Floridy. Nebol to veľmi úspešný prepad, pretože korisť bola malá. Drake však už nemal síl na ďalšie útoky a koncom júla 1586 sa vrátil do Anglicka bez veľkej koristi. Po neúspešnej výprave investori vykázali stratu 25 %. Politicky to však bol pre anglickú korunu úspech, pretože plavba mala zničujúci vplyv na španielske financie. V dôsledku bojov skrachovala španielska Bank of Seville, ako aj Bank of Venice a španielsky kráľ Filip II. ďalšie pôžičky na vedenie vojny nedostal.
Zmarenie príprav na španielsku inváziu (1587)
Španielsko reagovalo na anglické útoky čoraz podráždenejšie. Poprava škótskej kráľovnej Márie Stuartovej, ktorá bola katolíčka na príkaz Alžbety I. dňa 8. februára 1587, ešte viac zvýšila hnev kráľa Filipa II., ktorý sa začal pripravovať na na inváziu do Anglicka. V španielskom prístave Cádiz zhromaždil veľkú flotilu. Anglická tajná služba rýchlo zistila, že sa už v lete 1587 dá očakávať, že flotila vypláva.
Dňa 2. apríla 1587 Drake opustil prístav Plymouth s kráľovským poverením zaútočiť na Cádiz. 19. apríla na palube lode Elizabeth Bonaventure a so sprievodom 23 lodí Drake vplával priamo do prístavu Cádiz a prekvapili Španielov. Podľa vlastných vyjadrení Angličania uniesli, potopili, alebo spálili 37 španielskych lodí. Počas troch týždňov sa anglická flotila plavila na otvorenom mori, aby zachytila všetky lode privážajúce zásoby do portugalského hlavného mesta Lisabon, určené na vybavenie armády. Bolo zabavených alebo zničených viac ako 100 lodí. Pri portugalských Azorských ostrovoch, Drake zajal portugalské obchodné lode z Karibiku a ukradol tovar v hodnote 115.000 libier. Anglická kráľovná dostala z nalúpeného tovaru 40.000 libier, Drake 17.000 libier a zvyšok bol rozdelený medzi akcionárov, dôstojníkov a vojakov. Vďaka Drakeovým útokom boli prípravy na španielsku inváziu do Anglicka na niekoľko mesiacov zastavené.
Bitka proti španielskej armáde (1588 - 1589)
O rok neskôr, v auguste 1588, bol sir Francis Drake ako viceadmirál lorda Howarda z Effinghamu, nápomocný vo víťaznej bitke proti španielskej armáde. Na palube lode Revenge mal Drake na starosti eskadru 34 lodí. Drakeov brilantný výkon počas desaťdňovej námornej bitky zahŕňal cielenú likvidáciu vlajkovej lodi admirála Dona Pedra de Valdesa a zničenie ďalšej galeóny. Španielske straty počas tejto bitky boli také zničujúce, že sa Španieli rozhodli ustúpiť.
Krátko po porážke španielskej armády sir Francis Drake predložil anglickej kráľovnej plán, ktorý mal raz a navždy ukončiť španielsku námornú nadvládu. Alžbeta I. súhlasila so spoločnosťou a ako hlavný akcionár sa podieľala na vysokých nákladoch spoločnosti. Sir Francis Drake, teraz povýšený na admirála, sa stal veliteľom flotily 150 lodí. Na palube lodí bolo 18 000 vojakov pod velením sira Johna Norreysa. Najprv mali byť zničené španielske lode v Santanderi, San Sebastiane a ďalších prístavoch. Potom mal byť Lisabon dobytý kombinovaným pozemným a námorným útokom s cieľom pomôcť portugalskému kráľovi Antóniovi von Crato k moci.
Ale ako sa ukázalo, Drake nebol schopný veliť takej veľkej flotile. V Peniche (asi 80 kilometrov severozápadne od Lisabonu) vysadili Johna Norreysa a jeho vojakov. Presun vojska do hlavného mesta však trval niekoľko dní. Drake mal napadnúť mesto z mora. Opakovane ho však odvial nepriaznivý vietor. Nakoniec, z číreho hnevu a zúfalstva dal Drake zrovnať mesto Vigo so zemou.
Táto vojnová výprava skončila úplným fiaskom. Búrkou zmietaná flotila sa vrátila do Anglicka. V bojoch alebo následkom zranení a chorôb zomrelo 12.000 námorníkov a vojakov. Žiadny z vytýčených cieľov sa nepodarilo dosiahnuť. V dôsledku toho kráľovná Alžbeta I. prepustila Drakea zo svojch služieb.
Posledná pirátska výprava (1595)
V roku 1595 Drake opäť podnikol lúpežný nájazd proti španielskym osadám v Karibiku. Flotila 27 lodí s 1.500 námorníkmi a ďalšími 1.000 vojakmi mala vydrancovať San Juan a dobyť mesto Panamá. Útok na San Juan bol neúspešný kvôli silnému odporu Španielov. Drake nechal v hneve spáliť mesto Nombre de Dios a poslal vojakov smerom k Paname. Ale aj tu bol odpor veľký. Porazená armáda sa vrátila s prázdnymi rukami. 28. januára 1596 Drake zomrel na palube lode Defiance pri Puerto Bello na dyzentériu. Drakeovo telo bolo uložené na mori v kovovej rakve v hrobe na mori.
Historický prínos sira Francisa Drakea
Hoci Španielsko a Portugalsko ešte nejaký čas dominovali nad svetovým obchodom, sir Francis Drake mal rozhodujúci vplyv na postavenie Anglicka, ako vznikajúcej námornej veľmoci. Podarilo sa mu narušiť španielsky svetový obchod. Španieli boli nútení prijať nákladné ochranné opatrenia proti anglickým lodiam. Drake bol tiež nápomocný pri porážke španielskej invázie na Britské ostrovy. To všetko prispelo k vzostupu Anglicka a neskoršiemu získaniu si postavenia námornej veľmoci.
Meno sira Francisa Drakea nesú početné geografické miesta. Najvýznamnejším je Drakeov prieliv medzi mysom Horn a Shetlandskými ostrovmi. Vodná cesta medzi Britskými Panenskými ostrovmi sa nazýva Kanál Sira Francisa Drakea. Ostrov St. Michael's Island v Plymouth Sound bol premenovaný na Drakeov ostrov v roku 1583. Podľa Francisa Drakea bol pomenovaný aj ľadovec je v Antarktíde, ako aj dva zálivy - záliv pri San Franciscu a záliv pri Kostarike.
V čase, keď sa po mori plavili len drevené plachetnice, preplávanie Drakeovho prielivu bolo mimoriadne náročným a nebezpečným. To sa však zmenilo s modernou konštrukciou a technológiou lodí. S príchodom sonaru a pokročilých navigačných systémov je teraz cesta oveľa dostupnejšia a bezpečnejšia pre cestujúcich z celého sveta, hoci je nemenej dobrodružná. S Drakeovým prielivom sú spojené viaceré prvenstvá. V decembri 2019 islandský prieskumník a extrémny športovec Paul Fiann ako prvý človek na svete preplával Drakeov prieliv na člne poháňanom veslami!
Zdroje:
The Drake Passage - An Infamous Ocean Voyage to Antarctica (explorerspassage.com)
Sir Francis Drake | Biography, Routes, Ship, Born, Death, Accomplishments, & Facts | Britannica
