Severná zem (rusky: Сeверная Земля) je ruské súostrovie s rozlohou 37.000 km2. Pre lepšiu predstavivosť, je to rozloha približne taká veľká, ako 2/3 rozlohy Slovenska. Ostrovy ležia severne od sibírskeho polostrova Tajmír a od kontinentálnej pevniny Sibíri ich oddeľuje Vilkitský prieliv. Severnú Zem obklopujú dve okrajové moria Severného ľadového oceánu, a to Karské more na západe a z východnej strany Laptevské more.
Ostrovy boli oficiálne objavené prieskumníkom Borisom Vilkitským v roku 1913. Majú kľúčový geostrategický význam, pretože ležia vo vodách, ktoré sa čoraz častejšie využívajú na plavbu Severovýchodnou morskou cestou. Súostrovie Severná Zem bolo po prvýkrát zmapované až v rokoch 1930-32, čo z neho robí posledné veľké súostrovie na Zemi, ktoré bolo preskúmané. Administratívne tvoria ostrovy súčasť ruského Krasnojarského kraja. V časoch Sovietskeho zväzu boli na rôznych miestach Severnej Zeme postavené viaceré výskumné stanice, ktoré pracovali v celoročnom režime, ale v súčasnosti na Severnej Zemi nežijú žiadni trvalí obyvatelia, s výnimkou obsluhy polárnej stanice Prima pri myse Baranov.
Najväčší ľadovec v Ruskej federácii, ľadovec Akadémie vied, sa nachádza práve na Severnej Zemi. Až donedávna spájal toto súostrovie s Euroázijskou pevninou ľad, dokonca aj v najmenšom rozsahu súvislého ľadu počas neskorého letného obdobia, čo znamená, že hrubý ľadový pancier blokoval severovýchodnú morskú cestu medzi Atlantikom a Pacifikom. Avšak vplyvom globálneho oteplenia sa koncom leta roku 2012, roztopil arktický morský ľad vo Vilkitskom prielive, kde sa po prvýkrát v histórii objavila otvorená voda, a teda splavné more.
História
Hoci Severná Zem leží neďaleko severného pobrežia Sibíri, kartografi ju zaznamenali až v 20. storočí. Skorší prieskumníci sa dlho domnievali, že sa v širšej oblasti, na sever od Sibírskeho pobrežia, môže nachádzať pevnina, ale nikomu z nich sa ju nepodarilo objaviť. Potvrdzuje to aj správa Matveja Gedenschtroma a Jakova Sannikova z roku 1810, z ich prieskumu Novosibírskych ostrovov.
Koncom 19. storočia sa Adolf Erik Nordenskjöld počas expedície na lodi Vega v roku 1878 plavil veľmi blízko tohto súostrovia, ale nepodarilo sa mu ho zaznamenať. O štyri roky neskôr, v roku 1882 si dánsky arktický prieskumník a námorný dôstojník Andreas Peter Hovgaard, vedúci arktickej prieskumnej expedície Dijmphna, vytýčil cieľ objaviť zem severne od mysu Čeljuskin a preskúmať neznáme severovýchodné hranice Karského mora. Hovgaardovi sa však nepodarilo dosiahnuť svoje plány, pretože jeho loď uviazla v hrubom ľade a expedícia nebola schopná dosiahnuť ani len pobrežie polostrova Tajmír. Dokonca ani na konci 19. storočia Nansenova expedícia na lodi Fram (1895), ani ruská polárna expedícia Eduarda Tolla (1900 – 1902) na lodi Zaria, nespozorovali žiadne stopy po existencii zeme severne od Karského a Laptevského mora, ktorými sa plavili.
Začiatok 20. storočia však sériu neúspešných objavných pokusov prelomil. Súostrovie sa po prvýkrát objavilo na mape vďaka Hydrografickej expedícii na ľadoborcoch Tajmír a Vajgach, ktorá sa uskutočnila v Severnom ľadovom oceáne v rokoch 1910–1915. Hlavným organizátorom a prvým kapitánom lode Vajgach bol dôstojník Aleksandr Vasilievič Kolčak z cisárskeho ruského námorníctva. Súkromne financovaná Hydrografická expedícia bola vypravená v roku 1910 pod velením Borisa Vilkitského. Jej cieľom bolo vykonať prieskum neprebádaných oblastí severného pobrežia Sibíri. Expedícia nadväzovala na Veľkú severnú expedíciu, ktorú dal vypraviť cár Peter Veľký, aby zmapovala celé severné pobrežie Ruska smerom na východ.
Dňa 3. septembra 1913 členovia Vilkitského expedície pristáli na mieste, ktoré je dnes známe ako Cape Berg na dnešnom ostrove Októbrovej revolúcie. Na jeho pobreží dal kapitán vztýčiť ruskú vlajku a nové územie pomenoval Zem Tajvaj (rusky: Земля Тайвай), podľa prvej slabiky názvu každého z expedičných ľadoborcov - Tajmír a Vajgach. Počas nasledujúcich dní Vilkitského expedícia zmapovala časti severného pobrežia Laptevského mora, ktoré považovali za jeden ostrov. Sotva o šesť mesiacov neskôr, začiatkom roku 1914, bola na príkaz ministra cárskeho námorníctva, novoobjavená pevnina premenovaná na Zem cára Mikuláša II.
Počas Prvej svetovej vojny a v povojnových rokoch sa o ostrovy nikto nezaujímal. To sa zmenilo v roku 1926, keď Prezídium Ústredného výboru komunistickej strany ZSSR premenovalo ešte nie celkom preskúmané súostrovie na Severnú Zem. V máji 1928 sa Umberto Nobile a jeho posádka vzducholode Italia pokúsili preletieť ponad ostrovy, ale nepriaznivé poveternostné podmienky ich tesne pred preletom prinútili zmeniť smer letu na juh. Na jar roku 1930-1932 Georgij Ušakov v sprievode geológa Nikolaja Urvantseva, skúseného geodeta Sergeja Žuravleva a rádiooperátora Vasilija Chodova vykonali dvojročný geologický prieskum, počas ktorého súostrovie Severná Zem dôkladne preskúmali. Ušakov a jeho tím založili malú základňu Golomianyj, ktorá ležala na západnom konci ostrova Srednyj, neďaleko pobrežia ostrova Októbrová revolúcia. Odtiaľ podnikli viaceré prieskumné cesty do vnútrozemia a na pobrežie väčších ostrovov. Prvá podrobná mapa nakreslená kartografmi prieskumnej expedície, zobrazila Severnú Zem, rozdelenú na štyri hlavné ostrovy. Geografické prvky územia boli pomenované po komunistických organizáciách, udalostiach a osobnostiach. Ušakov napísal: “Videl som Bohom zabudnutý polostrov Čukotka, snehovými búrkami zmietaný ostrov Wrangel, dvakrát som navštívil Novú Zem zahalenú hmlou a navštívil som Zem Františka Jozefa s azúrovou oblohou a hrdými útesmi, po ktorých tiekli modré stuhy ľadovcových prúdov. Ale nikde inde som som nebol svedkom takej pochmúrnosti a depresívneho obrazu ako na Severnej Zemi.”
Ďalšou vzducholoďou, ktorá sa rozhodla preletieť and ostrovmi, bola vzducholoď Graf Zeppelin. Táto nielenže preletela nad ostrovmi počas svojho arktického letu v júli 1931, ale aj zaznamenala dôležité kartografické a meteorologické údaje. Fotograf Hugo Eckener sa chystal odfotografovať aj nepreskúmané západné pobrežie, ale bolo zakryté hmlou a oblakmi, takže tieto zábery počas preletu neboli zaznamenané. Zaujímavosťou je, že niektoré geografické prvky Severnej zeme, ktoré boli pôvodne pomenované v rámci solidarity s nemeckým komunizmom, boli neskôr z politických dôvodov premenované. Počas obdobia studenej vojny (40. - 80. roky 20. storočia), ostrovy Severná Zem preskúmal tím geológov z Vedeckého výskumného ústavu arktickej geológie, ktorý sídlil vo vtedajšom Leningrade. V rokoch 1948 až 1954 sovietsky vedec Egiazarov zostavil komplexnú a presnú geologickú mapu ostrovov.
Geografia
Súostrovie Severná Zem zahŕňa štyri hlavné ostrovy – Októbrovej revolúcie, Boľševik, Komsomolec a Pionier, ako aj približne 70 menších ostrovov. Ostrov Komsomolec delí od najsevernejšieho bodu Kanady - Cape Columbia, menej ako 2.000 km.
Všetky štyri hlavné ostrovy, ako aj menší Schmidtov ostrov na severozápadnom okraji súostrovia, sú z veľkej časti zaľadnené. Najjužnejším bodom Severnej Zeme je mys Neupokojev na juhozápade ostrova Boľševik. Najvyšším bodom súostrovia je 965 m vysoký vrchol ľadovca na vrchu Karpinský na ostrove Októbrovej revolúcie. Prieliv Červenej armády oddeľuje ostrov Komsomolec od ostrova Októbrovej revolúcie. Širší ostrov Boľševik delí od ostrova Októbrovej revolúcie Šokalský prieliv. Oba prielivy prepájajú Karské more na západe s Laptevským morom na východe.
Ľadovce
Pevninské ľadovce na súostroví majú charakteristický kupolovitý tvar a ich plocha sa vplyvom globálneho otepľovania neustále zmenšuje smerom k ich okrajom. V miestach, kde sa tieto ľadovce vlievajú do mora, sa tvoria plávajúce ľadovce.
Ostrov Októbrová revolúcia so siedmimi ľadovcami, má najväčší počet samostatných ľadovcov v celom súostroví Severná Zem. Nasleduje ostrov Boľševik so šiestimi, Komsomolec so štyrmi, Pionier s dvoma a Schmidtov ostrov s jedným ľadovcom. Najväčší ľadovec je ľadovec Akadémie vied na ostrove Komsomolec, ktorý je zároveň najrozsiahlejšou ľadovou pokrývkou Ruskej federácie — s plochou 5.575 km2, hrúbkou 819 m a výškou 749 m nad hladinou mora. Pokrýva približne dve tretiny povrchu ostrova.
Hlavné ostrovy
Ostrov Októbrovej revolúcie
Ostrov Októbrovej revolúcie (rus. остров Октябрьской Революции) je najväčší ostrov skupiny Severná Zem a zároveň najrozľahlejší ostrov ruskej Arktídy. Rozloha tohto ostrova sa odhaduje na 14 170 km2, čo z neho robí 59. najväčší ostrov na svete. Týči sa do výšky 965 m, najvyšším bodom je hora Karpinsky. Polovica ostrova je pokrytá ľadovcami, siahajúcimi až do mora. Na nezaľadnených úsekoch ostrova sa nenachádza takmer žiadna vegetácia. Ostrov po prvýkrát preskúmala a pomenovala expedícia G.A. Ušakova v rokoch 1930–32.
Meteorologická stanica Vavilov bola prevádzkovaná v rokoch 1974 až 1988 a ležala na severnej časti rovnomenného ľadovca. Rieky Podemnaja a Bolšaja odtekajú na severozápad medzi ľadovcami Vavilov a Albanov a rieky Bedovaja a Obryvistaja odtekajú na sever medzi ľadovcami Albanov a Rusanov. Najväčšie jazero ostrova a celého súostrovia Fiordovoje sa nachádza na juhozápadnom okraji Karpinského ľadovca. Na východe a juhu ostrova sa nachádza veľký fjord Matuševič a menší fjord Marat. Mys Október sa nachádza v severnej časti ostrova smerom k prielivu Červenej armády. Ostrov Vysoký je ostrovček nachádzajúci sa v malej zátoke na juhozápadnom pobreží Ostrova Októbrovej revolúcie.
Ostrov Boľševik
Boľševik (rusky: остров Большеви́к) je najjužnejším a druhým najväčším ostrovom v súostroví, ktorý od ostrova Októbrovej revolúcie oddeľuje Šokalský prieliv. Rozloha tohto ostrova sa odhaduje na 11.312 km2. Ostrov Boľševk je hornatý a dosahuje výšku 935 m. Nachádza sa na ňom arktická základňa s názvom Prima, ktorá je umiestnená neďaleko mysu Baranov.
Časti pobrežia ostrova sú hlboko členité, so zálivom Mikojan na severe a zálivom Solnečný na juhu,. Z fjordov sú najvýzmamnejšími veľký fjord Achmatov, menší fjord Thälmann, fjord Spartak a fjord Partizán.
Boľeševik je oveľa menej zaľadnený ako ostatné ostrovy Severnej zeme. Len asi 30 % ostrova je pokrytého ľadovcami, zatiaľ čo pobrežné pláže majú riedku vegetáciu machov a lišajníkov. Leningradský ľadovec, ľadovec Semjonov-Tjan-Šanskij, Kropotkinov ľadovec, ľadovec Mušketov a ľadovec Aerosjomki sa nachádzajú vo vnútrozemí ostrova a nedosahujú až do mora.
Ostrov Taš je malý ostrov nachádzajúci sa pri južnom pobreží Boľševika. Ostrov Lavrov sa nachádza pri severozápadnom brehu a Ostrov Lišnyj pri jeho severnom cípe.
Ostrov Komsomolec
Ostrov Komsomolec (rus. остров Комсомолец) je najsevernejším ostrovom skupiny Severná Zem v ruskej Arktíde a tretím najväčším ostrovom v súostroví. Je to 82. najväčší ostrov na svete.
Najsevernejší bod ostrova sa nazýva Mys Arktída. Z tohto miesta boli vypravené viaceré arktické expedície. Rozloha tohto ostrova sa odhaduje na 9.006 km2. Týči sa do výšky 780 m. Asi 65% plochy je pokrytej ľadovcami. Ostrov Komsomolec je domovom najväčšieho pevninského ľadovca v Rusku, nazvanom ľadovec Akadémie vied, ktorý sa rozprestiera na väčšine ostrova medzi Krenkelovým zálivom na východe a Žuravlevským zálivom na západe.
Pôda ostrova je väčšinou zložená zo sypkej hliny a piesku, tvorí tundrovú púšť, mieastami posiatu machmi a lišajníkmi. Ostrov po prvýkrát preskúmala a pomenovala expedícia Georgija Ušakova a Nikolaja Urvantseva v rokoch 1930–32. V súlade s ich schémou pomenovania ostrovov podľa udalostí a hnutí ruskej revolúcie bol tento ostrov pomenovaný na počesť členov Komsomolu - Komunistického zväzu mládeže.
Pri severozápadnom pobreží ostrova Komsomolec leží skupina ostrovčekov známych ako Ostrovy Demjana Bednogo.
Ostrov Pionier
Ostrov Pioner je najzápadnejším z veľkých ostrovov skupiny Severná Zem a od ostrova Komsomolec ho oddeľuje úžina Juny. Ostrov Pionier má rozlohu 1.527 km2. Na tomto ostrove sa nachádza ľadovec Pionier. Zaujímavosťou je, že sa na ostrove našli fosílie Thelodonta z raného silúru. Pri juhozápadnom konci ostrova Pionier leží ostrov Krupskoj. Je to pomerne veľký ostrov s dĺžkou viac ako 20 km a šírkou asi 11 km. Prieliv, ktorý ho oddeľuje od Pioniera, je široký iba 0,5 km.
Schmidtov ostrov
Schmidtov ostrov s rozlohou 467 km2 sa nachádza na ďalekom severozápadnom konci súostrovia. Tento ostrov je celkom oddelený od celej skupiny Severná Zem. Je to aj jeho najsevernejší ostrov a pred moderným otepľovaním klímy bol úplne obkolesený trvalým morským ľadom. Samotný ostrov je takmer celý pokrytý Schmidtovým ľadovcom. Vďaka svojej odľahlej polohe, je podnebie v oblasti Schmidtovho ostrova oveľa chladnejšie ako vo zvyšku súostrovia. Schmidtov ostrov bol pomenovaný podľa sovietskeho vedca Otta Schmidta.
Klíma
Severná Zem je trvalo chladné a pomerne suché súostrovie, s priemernou ročnou teplotou -14,8 °C. Priemerné zrážky predstavujú 420 mm a prevažuje zamračená obloha. Priemerná mesačná teplota sa pohybuje od -28 °C vo februári do 1 °C v júli. Na súostroví dochádza v zimných mesiacoch k veľkým teplotným výkyvom, pretože nízkotlaková cyklónová aktivita pochádzajúca zo severného Atlantiku prechádza cez Arktídu a prináša zrážky a vyššie teploty. Tieto cyklóny sú najbežnejšie v septembri a októbri, kedy spadne 30 % ročných zrážok. Sneženie sa často vyskytuje aj v lete, keď sa masy teplého vzduchu pohybujú zo Sibíri smerom na sever.
Flóra a fauna
Súostrovie Severná Zem je arktická púšť s riedkou vegetáciou a permafrostom do hĺbky približne 50 cm. Medzi vzácne rastliny patria druhy Cerastium a Saxifraga. Ďalej sa na súostroví vyskytujú machové rody Detrichum, Dicranum, Pogonatum, Sanionia, Bryum, Orthothecium a Tortula, ako aj lišajníky rodov Cetraria, Thamnolia, Cornicularia, Lecidea, Ochrolechia a Parmelia. Na Severnej Zemi sa vyskytujú aj bežné kvitnúce rastliny vysokej Arktídy, ako je lomikameň purpurový (Saxifraga oppositifolia) a mak arktický (Papaver radicatum). Podľa prieskumu predchádzajúcich pozorovaní De Korteho, Volkova a Gavrila bolo na Severnej Zemi pozorovaných tridsaťdva druhov vtákov, z ktorých 17 sa na ostrovoch rozmnožuje. Osem druhov je rozšírených na celom súostroví: päť z nich sú koloniálne morské vtáky: malý auk (Alle alle), čiernonohý kittiwake (Rissa tridactyla), čajka čierna (Cepphus grylle), čajka slonovinová (Pagophila eburnea) a čajka glaukózna (Larus hyperboreus); a tri druhy tundrových vtákov: strnádka snežná (Plectrophenax nivalis), pieskomil fialový (Calidris maritima) a hus bernatá (Branta bernicla). Najbežnejším cicavcom na Severnej Zemi je lemming obojkový (Dicrostonyx torquatus), tiež známy ako arktický lemming, ktorý sa vyskytuje na všetkých veľkých ostrovoch a na niektorých miestach dosahuje hustotu populácie 500 na km2. Je známe, že na ostrovoch žije líška polárna (Alopex lagopus), pričom v 80. rokoch bolo pozorovaných niekoľko stoviek kusov. Medzi ďalšie občas pozorované cicavce patria vlk (Canis lupus), ľadový medveď (Ursus maritimus), hranostaj (Mustela erminea), mrož (Odobenus rosmarus), polárny zajac (Lepus timidus) a sob (Rangifer tarandus).
Zdroje:
Severnaya Zemlya | Arctic, Islands, Wildlife | Britannica
Russia's Severnaya Zemlya archipelago could be renamed after Czar Nikolai II - ArcticToday
Georgiy Sedov (1908 icebreaker) - Wikipedia
