Polárne expedície - časť 1. - Ako Vikingovia objavili Grónsko a Ameriku

Písmo: A- | A+

Najstaršie známe arktické výpravy uskutočnili Vikingovia v oblasti medzi Nórskom, Islandom, Grónskom a Kanadou. Súčasné poznatky o ich objavných plavbách vychádzajú zo známych Islandských ság, ako aj z archeologických nálezov.

Vikingovia boli predkovia dnešných obyvateľov Škandinávie. V tzv. vikinskom období (približne 800 - 1066 n.l.) sa preslávili dobyvateľskými výpravami, ktoré sú popísané hlavne v Ságe o Erikovi Červenom a Ságe o Vinlande.

Stránka jedného z dvoch známych rukopisov Ságy o Erikovi Červenom
Stránka jedného z dvoch známych rukopisov Ságy o Erikovi Červenom (zdroj: Zdroj: Oxford University Press, 1986)

Thorvald Asvaldsson

Prenesme sa o viac ako tisíc rokov do minulosti, do obdobia raného stredoveku, v ktorom sa odohral náš príbeh dobývania neznámych arktických oblastí. Erik Thorvaldsson (950 – 1003 n.l.) známy ako Erik Červený bol vikinský moreplavec, ktorý ako prvý preskúmal južné pobrežie Grónska. Prezývku Červený získal nielen podľa farby vlasov a brady, ale aj vďaka svojej impulzívnej povahe. 

Otec Erika Červeného Thorvald Asvaldsson bol nútený odísť aj s svojou rodinou z južného Nórska, pretože sa bál pomsty za zabitie človeka, ktorého sa dopustil. V tom čase mal Erik asi 10 rokov. Thorvald nasadol spolu so svojou rodinou na plachetnicu a doplával na Island, kde sa usadil na mieste nazvanom Drangar. Nakoľko prví Severania začali osídľovať Island o takmer sto rokov skôr, než prišla na Island Thorvaldova rodina, najlepšia pôda už bola rozdelená a novousadlíkom sa ušiel menej kvalitný kus zeme na severe Islandu, na ktorom začali hospodáriť.

Erik Thorvaldsson 

Zopár rokov po príchode na Island Thorvald zomrel. Po smrti svojho otca sa Erik oženil s Thornhild (niektoré zdroje uvádzajú Thjodhild) - dievčaťom z bohatej rodiny, ktoré zdedilo bohatú farmu (Hornstarndir) severne od Drangaru. Na tejto farme Erik postavil pre svoju rodinu dom a v roku 970 sa manželom narodil syn Leif Eriksson, ktorý sa neskôr stal známym moreplavcom a objaviteľom. 

V roku 982 pracovníci na Erikovej farme zapríčinili zosuv pôdy, ktorá zničila dom na susednej farme. Sused riešil problém tým, že zabil Erikových ľudí, ktorí škodu spôsobili. Erik pomstil smrť svojich ľudí a suseda zniesol zo sveta. Nasledovala ďalšia vražda, po ktorej sa Erik už nevyhol súdnemu sporu. Súd ho uznal vinným a odsúdil na 3 roky do vyhanstva.

Exil v Grónsku

Erik sa rozhodol opustiť Island a využiť exil na to, že preskúma neznámu zem, o ktorej rozprávali námorníci, ktorých stretol pri oprave lode. Rozsiahle skalnaté pobrežie spozoroval zrejme po prvýkrát v roku 877 Gunnbjorn Ulfsson a nazval ho Cronland. Cronland podľa Gunnbjornovho rozprávania ležal na západ od Islandu. Na jar v roku 982 sa Erik s niekoľkými dobrodruhmi vydal na cestu s cieľom nájsť a spoznať novú zem. O rok neskôr, v lete 983 Erikove lode pristáli na západnom pobreží dnešného Grónska. Zakotvili vo fjorde, ktorý sa dnes nazýva Tunulliarfik. Bol chránený pred vetrom a na veľké Erikovo prekvapenie v jeho okolí rástla tráva a niekoľko zakrpatených stromov. Erik sa rozhodol preskúmať novú zem, ktorú premenoval na Grünland – Grónsko. Zrejme názov “Zelená krajina” vystihoval charakter zálivu a Erik tento názov považoval aj z marketingového hľadiska za dobrý nápad. Nasledujúce tri roky strávil Erik skúmaním grónskeho pobrežia, ako aj jeho blízkeho vnútrozemia. Zistil, že zimy sú v Grónsku dlhé a tuhé a že more je v zátokách celú zimu zamrznuté. Krátke studené leto s priemernou teplotou 10 °C mu pripomínalo podnebie na Islande. Erikovi neušlo, že sa na ostrove nachádza dostatok zveri a usúdil, že v zatiaľ neosídlenom Grónsku je potenciál na trvalý život. Po odpykaní trestu sa Erik so svojou družinou v roku 985 vrátili naspäť na Island. 

Kolonizácia Grónska Vikingami

Po návrate domov Erik s veľkým nadšením rozprával o novoobjavenej zemi a presvedčil viacero rodín, aby sa s ním vybrali Grónsko kolonizovať. V lete nasledujúceho roka vyplávalo 25 lodí na cestu do Grónska. Do cieľa dorazilo z nich len 14. Zvyšok sa buď vrátil, alebo cestou stroskotal. Po príchode sa noví osadníci rozdelili do dvoch väčších sídiel – Východnej a Západnej usadlosti, medzi nimi bolo ešte niekoľko menších osád. Samotný Erik sa rozhodol žiť vo Východnej usadlosti v Eriksfjorde (nazval ho po sebe). V tom čase mala jeho rodina už 4 deti: synov Leifa, Thorvalda a Thorsteina a dcéru Freydis. Osadníci z Východnej usadlosti si zvolili za svojho vodcu Erika.

Socha Erika Červeného. Medznárodná nadácia Leifa Erikssona sčasti financovala vyše 3 metre vysokú repliku sochy, ktorá je umiestnená v  Brattahlide, v bývalom Erikovom bydlisku Originál sa nachádza v Seatli.
Socha Erika Červeného. Medznárodná nadácia Leifa Erikssona sčasti financovala vyše 3 metre vysokú repliku sochy, ktorá je umiestnená v Brattahlide, v bývalom Erikovom bydlisku Originál sa nachádza v Seatli. (zdroj: Zdroj: Pinterest)

Islandskí presídlenci však čoskoro zistili, že ich nový domov neponúka ideálne podmienky na trvalý život. Chov dobytka a oviec síce zabezečovali obživu, ale poľnohospodárstvu sa v arktických podmienkach nedarilo. Avšak, ako zistili, Grónsko bolo bohaté na ryby, tulene a mrože. Samci mrožov majú až 1m dlhé kly, ktorých kvalita je porovnateľná so sloními klami. V stredovekej Európe bola slonovina žiadaný tovar a dobre zaň platili. To bol dôvod, že sa Vikingovia začali venovať lovu mrožov a obchodovaniu s ich klami. Zo zisku si mohli dovoliť nakúpiť všetko, o čo boli v Grónsku ochudobnení. Začalo sa im dobre dariť.

Zbierka šachovách figúrok vyrezaných do slonoviny z mrožích klov.
Zbierka šachovách figúrok vyrezaných do slonoviny z mrožích klov. (zdroj: Zdroj: Škótske národné múzeum)

Obchodné aktivity

Severania, žijúci v Grónsku odvádzali každých 6 rokov nórskemu kráľovi dane v naturáliách. Podľa dokumentu z roku 1327 grónsku daň predstavoval celý náklad jednej obchodnej lode, plne naloženej mrožími klami. Tento náklad predstavoval 260 kusov mrožích klov. Na trhu malo uvedené množstvo vyššiu cenu ako daň, ktorú odvádzali Islanďania za rovnské obdobie vo forme balov látky. Z dôvodu vysokej ceny slonovej kosti boli už všetky mrože na Islande vyhubené. Avšak v Grónsku ich bol stále dostatok. Okrem mrožov Vikingovia lovili aj tulene, lososy a narvaly, ktorých rohy predávali ešte drahšie ako mrožie kly, pričom ich vydávali za rohy jednorožca. Výborné finančné výnosy prilákali na Grónsko ďalších ľudí, čo malo za následok nárast obyvateľstva, ktorého počet prevýšil 5000. Najviac usadlostí bolo na východnom pobreží Grónska, ktoré bolo najbližšie k Európe a malo s nórskym Bergenom aj pravidelné lodné spojenie.

Grónsko sa stalo pre Nórsko takým dôležitým finančným zdrojm, že sa nórska cirkev rozhodla v roku 1124 založiť v Grónsku biskupstvo. V Igaliku sa dodnes nachádzajú zrúcaniny impozantného Gardarského biskupstva a katedrály. Biskup Arnald bol najväčším vlastníkom grónskej pôdy a okrem vybudovania katedrály založil v južnom Grónsku aj kláštor. Katedrála mala rozmery 27 x 16 metrov a bola najväčším chrámom v celom Grónsku.

Ruina Gardarskej katedrály v Igaliku
Ruina Gardarskej katedrály v Igaliku (zdroj: Pinterest)

Napriek tomu, že obchodný význam Grónska bol v stredoveku veľký, Grónsko zďaleka nebolo sebestačné a bez dodávok tovaru z Európy by sa nezaobišlo. Úplne chýbali suroviny, hlavne drevo, bol nedostatok železa a takmer neexistovalo poľnohospodárstvo. Grónski usadlíci používali veľa železa predovšetkým na výrobu poľnohospodárskeho náradia, predmetov do domácnosti, stavbu lodí a na výrobu zbraní. Železo si vyrábala každá farma v obmedzenom množstve pre svoje vlastné potreby z rašelinového železa. Tento výrobný proces však vyžadoval veľké množstvo dreveného uhlia, aby sa získala dostatočne vysoká teplota a v dôsledku toho nastalo, podobne ako na Islande, úplné odlesnenie.

Inuiti

Keď prišli Severania do Grónska, predpokladali, že sú jeho prvými obyvateľmi. Ale nebolo tomu tak. Pred nimi už Grónsko obývala populácia Inuitov. Potvrdzovali to zvyšky osídiel, nájdené kožené člny a opracované kamenné nástroje. Aj keď Vikingovia nachádzali stopy po Inuitoch, dlho nedošlo ku vzájomnému kontaktu. Prvé stretnutie odlišných kultúr prebehlo síce bez násilia, ale neskôr sa striedali obdobia kľudu s obdobiami potýčok. Počas ich vzájomnej koexistencie si dokázali aj vychádzať v ústrety najmä v oblasti výmeny tovaru. Avšak ich občasné nedorozumenia sa časom vystupňovali až do ozbrojených konfliktov. Nielen Vikingovia, ale prekvapivo aj Inuiti sa vedeli účinne brániť. Nemali také účinné zbrane ako Vikingovia, ale vyrábali si oštepy a luky z rybacích kostí. Hoci to boli predovšetkým lovecké zbrane, Inuiti ich dokázali obratne používať aj v boji s nepriateľom. 

Neschopnosť Vikingov trvale vychádzať s Inuitmi ich priviedla k úmyslu nájsť si bezpečnejšie miesto na trvalé usadenie. Islandské ságy za rozchádzajú v tom, kto bol prvým Severanom, ktorý vstúpil na americký kontinent, ale sú jednotné v datovaní tejto udalosti do obdobia približne 500 rokov pred narodením Krištofa Kolumba.

Leif Eriksson

V roku 999 odplával Leif do Nórska, kde nastúpil do služieb kráľa Olafa I. Za panovania Olafa I. prijalo Nórsko kresťanstvo a Leif, ako aj ostatní členovia kráľovského dvora, nasledoval príklad svojho kráľa. Počas služby na dvore panovníka prejavil kráľ Leifovi dôveru a poveril ho úlohou, aby priniesol kresťanstvo do Grónska. Leif sa teda vydal na spiatočnú cestu do Grónska s misionárskym poslaním. Cestou z nezisteného dôvodu zišiel z kurzu, podobne ako stovky iných Vikingov pred ním, plavil sa niekoľkých dlhých týždňov, kým konečne zočil zem. Pobrežie však nebolo vhodné na pristátie, tak sa loď plavila pozdĺž pobrežia na juh tak dlho, až kým našli pláž, na ktorej sa vylodili. Leif sa utvrdil v tom, že sa nachádza na neznámom mieste, ktoré nikdy predtým nevidel. Rástol tam divoký vinič, na lúkach dozrievala pšenica a zo stromov viseli orechy.

Leifovi druhovia našli na brehu dva vraky vikinských lodí a skupinu stroskotancov, ktorí sa na rovnaké pobrežie doplavili o niečo skôr. Práve títo stroskotanci mohli byť prvými Európanmi, ktorí vstúpili na americký kontinent, ale ich mená sa nezachovali, preto sa objavenie Ameriky pripísalo Leifovi. Leif so svojimi druhmi vzal stroskotancov na palubu svojej lode a vrátili sa do Grónska. Pod dojmami zo svojej cesty začal Leif uvažovať o organizácii výpravy, ktorá by bližšie preskúmala miesto ich pristátia. Zozbieral skupinu mužov a vybral sa na výpravu na západ. O niekoľko týždňov jeho loď priplávala na drsné a nehostinné pobrežie. Nazval ho Helluland. Týždne sa plavili pozdĺž pobrežia smerom na juh, kým našli miesto ich predchádzajúceho pristátia. Pobrežie, na ktorom vystúpili, nazval Leif Vinlandom. 

Mapa Erikovej a Leifovej expedície
Mapa Erikovej a Leifovej expedície (zdroj: Zdroj: Zdroj: Learnodo Retaino Newtonic (learnodo-newtonic.com))

Úspech Leifovej výpravy prilákal na kanadské pobrežie viac Vikinských výprav. Jednu z nich viedol Leifov brat Thorvald. On však nemal toľko šťastia ako jeho starší brat. Po pristátí na pobreží pri potýčke s domorodými Inuitmi bol Thorvad zabitý. Tento konflikt poznačil ďalšie výpravy Vikingov na kanadské pobrežie a z obavy pred domorodcami Vikingovia nikdy nevybudovali na americkom kontinente trvalé osídlenie.

V roku 1960 našli archeológova v lokalite L'Anse aux Meadows na ostrove Newfoundland zvyšky stavieb, ktoré zjavne neboli postavené známymi postupmi. Pripomínali stavby z oblasti Škandinávie. Zistilo sa, že sa jedná o osem vikinských obydlí postavených pre približne 150 ľudí. Okrem týchto stavieb sa našli aj artefakty, ktoré s určitosťou patrili Vikingom. Ako sa ukázalo, jednalo sa o miesto ich dočasného pobytu, pretože nebol nájdený ani jeden hrob, alebo poľnohospodárske náradie. Našli sa však pozostatky stolárskej, ako aj kováčskej dielne. Pravdepodobne išlo o miesto, kde Vikingovia opravovali svoje lode poškodené dlhou plavbou. Predpokladá sa, že Vikingovia organizovali výpravy do Kanady hlavne preto, aby sa zásobili potravinami a hlavne drevom, po ktorom v bol v Grónsku veľký dopyt a Amerika bola bližšie ako Európa.

Rekonštrukcia vikinskej osady v lokalite L´Anse aux Meadows, v súčasnej kanadskej provincii Newfoundland
Rekonštrukcia vikinskej osady v lokalite L´Anse aux Meadows, v súčasnej kanadskej provincii Newfoundland (zdroj: Zdroj: Pinterest)

Úpadok a pád kolonizácie

Prví Vikingovia sa v Grónsku usadili v klimatickom období, keď bola teplota na Zemi pomerne vysoká, avšak sa nejednalo o dlhodobo stabilné teplotné podmienky. V rokoch 1275 – 1300 došlo k výraznému zníženiu teploty, nastala tzv. malá doba ľadová, ktorá skončila až v 19. storočí. Priemerná teplota počas niekoľkých storočí poklesla o 6 až 8 °C. O príčinach tohto stavu sa vedci rozchádzajú, existuje viac nepotvrdených hypotéz. Avšak pre život v Grónsku, kde ľudia žili tesne pod polárnym kruhom za hranicou udržateľnosti života, to malo katastrofálne následky. Vikingovia sa nedokázali prispôsobiť tejto zmene tak ako ich susedia Inuiti, ktorí boli lovcami a zberačmi, kým Vikingovia žili európskym spôsobom života, typickom pre raný stredovek.

Ruiny Erikovho bydliska v Qassiarsuk, Brattahlid, Greenland
Ruiny Erikovho bydliska v Qassiarsuk, Brattahlid, Greenland (zdroj: Zdroj: Pinterest)

Podľa kráľovských záznamov obyvatelia Grónska vždy pravidelne prispievali do kráľovskej pokladnice. Posledný záznam o daňovom odvode zo Západného osídlenia sa datuje do roku 1327. Od tohto roku bolo zrejme Západné osídlenie bez obyvateľov. Nikdy sa nevysvetlilo, kam sa ľudia podeli. Zostal po nich len dobytok.

Začiatkom septembra roku 1349 dorazila do nórskeho Bergenu obchodná loď z Anglicka, ktorá doviezla náklad obilia. Na palube viezla okrem tovaru aj čiernych pasažierov – čierne potkany. Mali vši, ktoré prenášali baktérie moru. O niekoľko dní po zakotvení lode vypukol v Bergene mor. V priebehu niekoľkých týždňov sa rozšíril po celom Nórsku. Epidémia trvala približne 6 mesiacov a vyhubila 40 až 50% obyvateľstva. Obchodovanie sa zastavilo a všetky hospodárske odvetvia sa dostali do kolapsu, vrátane lodnej prepravy. 

Nakoľko sa zásobovacie lode na Island a do Grónska vypravovali výlučne z Bergenu, došlo k výpadku zásobovania a to tesne pred začiatkom zimy. Prerušenie lodného spojenia a chýbajúce dodávky životne dôležitých zásob na zimu sa stali pre Grónsko osudnými. Severania, ktorí boli aj v teplom období závislí od importu z Európy, sa zrazu ocitli v tuhej zime bez dostatočných zásob. Epidémia moru aj bez toho, že by sa v Grónsku vyskytla, mala na populáciu Vikingov devastačný dopad. Posledný biskup umrel v roku 1378 a nového už z Nórska neposlali. Posledná písomná zmienka o obývaní Grónska Vikingami sa viaže k svadbe, ktorá sa konala v roku 1408 v kostole Hvalsey. Po svadbe sa mladomanželia trvalo presťahovali na Island. Tým sa skončilo obdobie stredovekého osídlenia Grónska severanmi, ako aj ich objavné výpravy do arktických oblastí.

Ruina kostolíka v Hvalsey, podľa záznamov uložených vo Vatikáne posledný svadobný obrad bol vykonaný v roku 1408. Tento dokument predstavuje poslednú písomnú zmienku o Vikingoch v Grónsku.
Ruina kostolíka v Hvalsey, podľa záznamov uložených vo Vatikáne posledný svadobný obrad bol vykonaný v roku 1408. Tento dokument predstavuje poslednú písomnú zmienku o Vikingoch v Grónsku. (zdroj: Zdroj: https://visitgreenland.com/)

Kolonizácia Grónska Vikingami trvala od roku 985 až do roku 1410. V čase najväčšieho osídlenia žilo na juhu Grónska okolo 5000 obyvateľov. Hoci arktické výpravy Vikingov len výnimočne prekročili severný polárny kruh, v podmienkach raného stredoveku boli ich objaviteľské výkony porovnateľné s neskoršími polárnymi expedíciami do najchladneších oblastí Zeme. Vikinské výpravy a ich život v Grónsku posunuli hranice prežitia človeka na Zemi. Je až neuveriteľné, že s tak primitívnym technickým výbavením, aké mali Vikingovia k dispozícii, mali odvahu plaviť sa na otvorených arktických moriach a hľadať nový priestor na ďalší život. Ich výkon je porovnateľný snáď len s letom prvých amerických kozmonautov na mesiac.

Skryť Zatvoriť reklamu