Deň 1
Náš príbeh sa začal jedného teplého letného rána. Môj muž sa tesne po odchode do práce vrátil a vyzval ma, aby som prišla za ním na dvor. Chcel ma upozorniť na objekt, ktorý sa nachádzal v kúte okna našej obývačky. Vyšla som von pred dom, pozrela sa nahor, na miesto, kam smeroval jeho ukazovák a uvidela som hniezdo. Na prvý pohľad mi pripomínalo lastovičie hniezdo, pretože malo polguľovitý tvar a farbu suchého bahna. Avšak pri dôkladnejšom pozorovaní som zistila, že má na spodnej časti malý otvor, ktorým s frekvenciou asi dvoch sekúnd prilietali a odlietali osy. Bolo to osie hniezdo.
Manžel odišiel do práce a ja som si sadla k počítaču a začala googliť. Zistila som, že u nás žije 23 druhov ôs, ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením, ochlpením, agresivitou a spôsobom hniezdenia. Nebolo v mojich silách identifikovať náš druh, tak som sa vyrovnala s tým, že sa nejedná o nejaký exotický druh, ktorý prišiel na Slovensko v rámci globálneho oteplenia, ani o sršňa, ale pravdepodobne o osu obyčajnú (vespula vulgaris). Zaujímavosťou je, že sršeň, ktorý je členom veľkej osej rodiny, sa ľahko identifikuje podľa hniezda, ktoré visí na stopke, čo rozhodne nebol náš prípad. Pri googlení mi neuniklo upozornenie, že v žiadnom prípade nemáme odstraňovať osie hniezdo sami, je nutné privolať odborníka.
Naše osy si svoje hniezdo priemeru asi 20 cm vystavali v priebehu krátkeho času, ktorý uplynul od posledného umývania okien, čo bolo asi pred troma mesiacmi. Podľa odborných rád z internetu nie je vhodné odstraňovať osie hniezdo v lete, treba počkať do zimy, keď robotnice uhynú a osia kráľovná zaspí. Výnimkou je situácia, keď sa hniezdo nachádza v blízkosti ľudí, kde by ich lietajúce osy mohli ohroziť. V našom prípade sa osie hniezdo nachádzalo vo výške takmer 6 m nad úrovňou terénu na hornom okraji okna na 1. poschodí, neďaleko balkóna, kde zvykneme relaxovať. To bol dôvod, že som sa rozhodla nečakať do zimy a dať odstrániť hniezdo okamžite.
Môj ekologicky založený manžel mal jasnú predstavu o spôsobe odstránenia hniezda, a to takú, že príde odborník, vybavený neprebodnuteľným oblekom a sieťkou na tvári, ktosi ako včelár, ktorý opatrne sníme hniezdo, vloží ho aj s jeho obyvateľmi do papierového sáčku a odnesie na odľahlé miesto, kde osiemu spoločenstvu ponúkne nový domov. Vysvetlil mi aj historické súvislosti - osy sa vyvinuli oveľa skôr ako človek, čiže obývali Zem dávno pred nami. Preto sme v našej záhrade votrelcami my a nie osy a podľa toho sa k nim máme aj správať.
Ignorujúc manželov postoj k tomu, kto je pánom v našej záhrade, som v krátkom čase vygooglila niekoľko firiem, ktoré sa profesionálne zaoberajú odstraňovaním osích hniezd a dohodla sa s jednou z nich, ktorá sídlila v našom meste, že na druhý deň k nám pošlú odborníka, ktorý hniezdo zlikviduje. Chcela som im poslať fotografiu hniezda s bližším popisom miesta, kde sa nachádza - kvôli dĺžke rebríka - ale nemali záujem, pričom pán na druhom konci linky zdôraznil, že sú predsa profesionáli.
Deň 2
Odborník sa dostavil v dohodnutý deň a hodinu. Prišiel na malom osobnom aute (ja som očakávala priestranný transportér). Bol oblečený v tričku a šortkách a nemal rebrík, čo ma dosť zaskočilo. Zato mal igelitovú tašku a tyč.
„Chcete ho odstrániť zvnútra alebo zvonku?“ – spýtal sa ma odborník, keď som mu ukázala hniezdo.
„Ste si istý, že je to osie hniezdo?“ – spýtala som sa na úvod konverzácie len tak, na overenie, či sa vo svojom remesle vyzná.
„Nemám o tom najmenších pochýb,“ - odvetil sebavedome, čím potvrdil, že je skutočný profesionál.
Po krátkom zvažovaní možných rizík som odvetila na jeho prvú otázku: „Zvonku.“ - a spýtala sa: - „Ako ho budete odstraňovať?“
„Chemicky, totiž postrekom s jedom.“ - Na tento spôsob odstraňovania som nebola pripravená a namietla som: „Nie sú náhodou osy chránené?“ - Odborník sa pousmial a pobavene odvetil: „Nie som si toho vedomý,“ – a začal vyberať z igelitky sprej v krikľavo červenom obale, ktorý obsahoval postrek s jedom proti osám.
Týmto považoval diskusiu o spôsobe odstraňovania hniezda za ukončenú a roztiahol prinesenú teleskopickú tyč na potrebnú dĺžku. Na jej koniec pripevnil sprej s jedom, opatrený aplikačnou rúrkou a namontoval diaľkový stláčač spreja, ktorý reagoval na potiahnutie lanka, ktoré končilo pri rukoväti tyče. Odborník uchopil tyč do oboch rúk, načiahol sa k hniezdu, aplikačnou rúrkou ho prepichol, potiahol lankom a nastriekal do neho jed. Jed nebol aerosolový, ako som očakávala, ale kvapalný, lebo krátko po aplikácii z hniezda vytiekol prúd piehľadnej tekutiny. Zmocnila sa ma obava, či stekajúci jed nepoškodí farbu omietky, ale pod vplyvom ďalších udalostí som na moje obavy zabudla. Zhruba po piatich minútach odborník proces aplikácie jedu zopakoval a krátko potom hniezdo aj s usmrtenými osami tou istou tyčou, tentokrát už bez spreja, oddelil od múru a zhodil na zem. Z hniezda vypadli desiatky mŕtvych osí a plást s larvami, niektoré sa ešte hýbali. Obal hniezda sa po páde na zem rozpadol na kusy, ktoré vetrík rozvial po celej záhrade. Odborník na záver akcie pozametal zvyšky hniezda zo zeme do prineseného sáčku, prevzal odmenu za vykonanú prácu a chystal sa k odchodu. Celý proces trval ani nie 15 minút.
Na záver som sa ho spýtala: „Čo keď sa osy, ktoré lietali počas odstraňovania hniezda vonku, vrátia? Nebudú stavať nové hniezdo?“
„Nebudú, pach jedu im v tom zabráni,“ tvrdil odborník a odišiel.
Keď sa vrátil môj ekologicky založený manžel z práce domov a vyrozprávala som mu priebeh odstraňovania hniezda, rozčúlilo ho to. Bolo to totiž v príkrom rozpore s jeho presvedčním a predstavami o procese zbavovania sa ôs. Povedal mi svoje a ja som si to vyprosila. K dobrej nálade nám nepridala ani skutočnosť, že osy, ktoré sa v inkriminovanom čase túlali a po zásahu odborníkom sa k torzu hniezda vrátili, za niekoľko hodín stihli postaviť na pôvodnom mieste nové hniezdočko.
V závere dňa, keď sme sa udobrili a opäť začali rozprávať, sme sa zhodli, že nebudeme robiť predčasné rozhodnutia a napokon ráno je múdrejšie večera, a tak sme riešenie situácie odložili na druhý deň.
Deň 3
Zavčas rána sme pohľadom z obývačky cez zatvorené okno zistili, že asi tridsať ôs usilovne stavia hniezdo, ktoré začalo nadobúdať úctyhodné rozmery. Zrejme s jeho obnovou strávili celú noc. Navrhla som, že zavolám odborníkovi a poradím sa, čo s tým. Môj muž tento nápad rázne odmietol a vzápätí vzal do ruky zmeták na dlhej rúčke s tým, že hniezdo rozmetá, aby osy pochopili, že majú odletieť z nášho okna a postaviť si hniezdo inde. Vyšiel na dvor a tam zistil, že zmeták nemá dostatočne dlhú rúčku a k hniezdu zvonka nedočiahne. Chýbali mu asi tri metre. Rozhodol sa nepoužiť rebrík, lebo by na ňom nebol dostatočne flexibilný v prípade nevyhnutnosti úteku. Môj ekologicky založený manžel sa však svojho nápadu nehodlal vzdať a rozhodol sa rozmetať osy z obývačky cez pootvorené okno. Pokúšala som sa mu to vyhovoriť, ale bol už pevne rozhodnutý. Keďže som mu nehodlala pri tom asistovať, zavrela som sa v spálni a vyčkávala. Po chvíli to prišlo. Najprv som počula buchot, lomoz, potom hlasné nadávanie a napokon rýchle pobehovanie.
Keď sa situácia utíšila, zvedavosť mi nedala a nazrela som do obývačky. Na podlahe som videla pohodený zmeták a rozložené misky na šalát dnom nahor. Spýtala som sa, čo sa stalo. Môj ekologicky založený manžel mi vysvetlil, že sa pokúšal osy rozohnať metlou, ale sa nedali a naleteli cez otvorené okno do izby. Navyše sa ich pri akcii niekoľko prichytilo na zmeták, a tak sa teraz v obývačke nachádzalo asi dvadsať ôs z tridsiatich možných. Ale nemusím sa obávať, väčšina je už pod miskami. Mal to premyslené. Len čo prikryje všetky osy, misky podoberie papierom a osy vynesie von. Namietla som, pretože nie som až tak ekologicky založená ako môj manžel, že ja by som ich pozabíjala, keď už sú chytené, lebo inak sa vrátia k ostatným a budú stavať hniezdo ďalej. Môj muž na mňa zhnusene, priam opovržlivo pozrel a nepovedal nič. Povynášal osy na balkón a spolu sme v pravidelných intervaloch pozorovali z bezpečia obývačky, čo sa deje nad oknom. Večer bolo už nové hniezdo, ktoré osy pri pokuse o zničenie ubránili, skoro také veľké ako pôvodné. Nedalo mi, aby som sa nespýtala manžela so zle predstieranou trpezlivosťou:
„Tak teda čo, MÁM zavolať odborníka???“
„Čože, toho vraha??? - NIE!“
„Tak čo budeme robiť?“ - začala som byť mierne hysterická.
„Našiel som na internete, že proti osám účinne zaberajú ekologické prípravky ako paradajkové stopky, mäta, bazalka, levanduľa, citrón s klinčekmi, alebo ocot," - môj manžel nestrácal kľud.
„A to si ako predstavuješ vyháňať osy stopkami z paradajok?“ – spýtala som sa podráždene.
„Ako asi? Urobíš predsa odvar a nastriekame ho do hniezda!“ – manžel mi zhovievavo vysvetľoval svoj plán.
„Skúsme to radšej s tým octom,“ – navrhla som rezignovane, lebo mi bolo jasné, že ocot je zo všetkých spomínaných ekologických prípravkov ten najagresívnejší.
Deň 4
Po príchode z práce môj ekologicky založený manžel vytiahol z garáže fľašu na postrek proti záhradným škodcom s tryskou umiestnenou na dlhej tyči, určenej na postrekovanie ovocných stromov. Vypláchol nádobu, aby prípadné zvyšky postreku osám neuškodili a nalial do nej pol litra koncentrovaného octu. Zvažoval, že ho zriedi vodou, ale tento nápad som kategoricky zamietla. Následne nádobu uzavrel, natlakoval a ja som otvorila okno na úzku štrbinu, len takú veľkú, aby sa cez ňu zmestila postreková tyč s tryskou na jej konci. Muž stál na stoličke, aby to mal k hniezdu čo najbližšie a striekal ocot do hniezda, pričom do neho bodal tryskou. Moja úloha bola, okamžite po ukončení postreku, keď môj ekologicky založený manžel vtiahne tyč do obývačky, čo najrýchlejšie zavrieť okno.
Postrek sa vydaril, hniezdo bolo na franforce, osy zostali mokré, ale na počudovanie, nejavili žiadne prekvapenie alebo agresívne správanie. Naopak, kľudne liezli v okolí hniezda, striasali zo seba ocot a sušili si krídla. Ani jedna nepošla na otravu octom. Vtedy mi došlo, že mokré osy zjavne nelietajú, a tak nás nemôžu napadnúť. Nastala vhodná chvíľa na rozmetanie hniezda. Bez vysvetľovania som vzala zmeták na dlhej rúčke, ktorý môj muž včera neúspešne použil, naplno som otvorila okno a rozmetala hniezdo bez toho, aby čo len jedinej ose napadlo vletieť do otvoreného okna. S výsledkom som bola spokojná. Hniezdo bolo preč.
Potom som na parapetnú dosku umiestnila podľa návodu z internetu fľašu s úzkym hrdlom a naliala do nej pivo. Osy totiž milujú vôňu piva, nalietajú do fľaše, napijú sa piva a už nedokážu vyletieť von.
Deň 5
Nasledujúce ráno sme ihneď po zobudení skontrolovali, ako sa vyvinula situácia cez noc. Osy zjavne nezaháľali a po usušení sa pustili do práce. Na torze predchádzajúceho hniezda stihli už postaviť malé hniezdočko, ako keby vôbec neboli zhnusené z postreku octom, ktorý sme na ne aplikovali v predchádzajúci deň. Fľaša s pivom stála na rovnakom mieste pod hniezdom, ako som ju položila, osami nepovšimnutá.
Z ich správania sme usúdili, že buď nemajú čuch, alebo zrejme ocot nezaberá svojim pachom, ale tým, že je mokrý. V tento deň sme sa pokusne rozhodli postriekať hniezdo len čistou vodou. Ako som očakávala, výsledok bol rovnaký, ako keby sme boli bývali použili ocot. Mokré osy nevedeli lietať a s rozvahou som zmetákom zničila novopostavené hniezdo. Jediná vec ma zarazila. Počet ôs sa opakovanými zásahmi nezmenšil. Nadobudla som dojem, že hráme hru na vytrvalosť.
Aby som zistila, aké máme vyhliadky pri vytrvalostnej hre s osami, som si sadla k počítaču a vygooglila, ako dlho osy žijú. Zistila som, že trúdi zomierajú hneď po párení, osia kráľovná žije 1 rok a osa robotnica 3-4 týždne. Moja úvaha bola nasledovná: Ak budeme denne striekať do hniezda vodu a následne ho zmetákom odstraňovať, kráľovná (ak ešte žije) nebude môcť naklásť vajíčka a robotnice do 4 týždňov aj tak zahynú. Nebude ich mať kto nahradiť.
Návrh riešenia som vysvetlila môjmu mužovi a on ho prijal! Mali sme plán. Pôjde to síce pomaly a prácne, ale hlavne ekologicky, a tento aspekt plánu môj manžel vysoko ocenil.
Deň 10
Vyvinuli sme si pravidelný rituál. Každé popoludnie môj muž naplnil postrekovaciu nádrž, pre ktorú sme našli šikovné miesto v kúpeľni, vodou, natlakoval ju a s nádržou zavesenou na pleci sa vyšvihol na stoličku, ktorú sme už spod okna ani neodkladali. Nasledujúci postup bol vcelku jednoduchý: Otvorím okno, muž postrieka nové hniezdo a následne zmetákom odstraňujem to, čo osy za 24 hodín vybudovali. Po počiatočnom rešpektovaní ekologických zásad môjho manžela som sa časom prestala ovládať a premočené osy, ktoré sa mi zmetákom podarilo zhodiť na vonkajší parapet, som jeho hranou rozmliaždila. Môj muž sa robil, ako keby si to nevšimol a hlavne, neprotestoval.
Vďaka mojim zásahom sa počet ôs každým dňom síce zmenšoval, ale tie zvyšné o to usilovnejšie stavali, čo potvrdzoval konštantný denný prírastok na stavbe hniezda, nezáviský od počtu ôs.
Deň 20
Dnes pribudol len malý kúsok hniezda, lebo z predošlého zásahu zostali už len tri osy, ktoré ani pri najväčšej snahe nedokázali nahradiť chýbajúce družky. Nádejame sa, že čoskoro dospeje náš boj s osami do úspešného konca.
Deň 22
Dnes ráno bolo na moje veľké sklamanie osie hniezdo podstatne väčšie ako v predchádzajúce dni. Aj počet ôs sa zvýšil. Nemali sme tušenie, odkiaľ sa nabrali, ale rozhodli sme sa reagovať na novú situáciu tým, že zdvojnásobíme frekvenciu zásahov. Jeden zásah ráno a druhý večer. Bol by v tom čert, aby to nezabralo!
Deň 24
Zvýšená intenzita zásahov pomohla, večer budovali hniezdo len štyri osy. Romliaždiť ich vďaka častému tréningu nebolo až také zložité.
Deň 25
Tak je to tu. Svitol deň, keď sme zistili, že cez noc na stavbe hniezda nepribudlo vôbec nič. Žiadna osa robotnica nenastúpila na smenu, pracovisko zostalo nadobro opustené. Dlho som neváhala, vzala špachtľu, vedierko s vodou a kefu, aby som zmyla všetky zvyšky hniezda. Svoju prácu som urobila dôkladne a s výsledkom som bola spokojná. Na múre nad oknom, ani na okennom ráme nezostala ani stopa po hniezde žlto-čiernych votrelcov. Napokon som poumývala okno a vyleštila sklo. Podvečer sme si s manželom s pocitom dobre vykonanej práce otvorili pivo a sadli na balkón, aby sme si s chladným nápojom v ruke vychutnali príjemný letný večer. Zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, priletela osa. Asi ju prilákala vôňa piva. Najprv chaoticky krúžila okolo môjho pohára jedna, potom dve a postupne prilietali ďalšie. Napäto som sledovala pohľadom, odkiaľ sa potvory berú, až mi padol zrak na drevený obklad na garáži. Neuveriteľné! Neviditeľnou štrbinou v obklade vylietali a prilietali osy. Pod obkladom sa zjavne nachádza dutina, v ktorej si postavili hniezdo. Mali to výborne premyslené. K ich hniezdu sa bez rozbrania obkladu nedostaneme. Môj ekologicky založený manžel neveriacky ukazoval prstom na vyletujúce osy a pery sa mu pohybovali v prúde tichých nadávok, ktoré adresoval tým krpatým beštiám, ktoré sa rozhodli nám urobiť zo života peklo! Zapovedala som sa, že už nič nepoviem a počkám, kým sám príde s návrhom na chemickú likvidáciu hniezda.
