Hazard: Slováci stále prehrávajú najviac peňazí v kamenných herniach a kasínach a štát z nich bohatne čoraz viac

Napriek 3 rokom Covidu a zavretým prevádzkam si herne a kasína držia v príjmoch z hazardu na Slovensku prím. V roku 2021 v nich Slováci prehrali spolu 253 miliónov €.

Až za týmito prehratými peniazmi sú prehry, tkz. "výťažky" z hráčov z kurzového stávkovania a internetových kasín. V roku 2021 prehrali Slováci na kurzovom stávkovaní 230 miliónov eur a v online kasínach 180 miliónov €.

Toto poradie je veľmi dôležité, pretože bagatelizovanie problému kamenných herní a kasín je jedným z najčastejších argumentov odporcov regulácie hazardu v mestách a obciach na Slovensku. Ako argument sa štandardne podsúva, že regulácia kamenných prevádzok je dostatočná a že jediným reálnym problémom je online hranie. Reálnym problémom online hranie naozaj je a je hanbou štátu, že okrem výberu tučných ziskov z prehratých peňazí ľudí absolútne rezignuje na výraznejšiu reguláciu internetového prostredia. Ešte reálnejším problémom sú však kamenné prevádzky, pretože v nich ľudia prehrajú najviac, najrýchlejšie a najmä sú to tí najchudobnejší.

Aspoň to vyplýva z analýzy Hazardné hranie v Slovenskej republik v roku 2019, ktorú spracovalo Národné monitorovacie centrum pre drogy a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Jeden zo záverov analýzy je jednoznačný:

..najrizikovejším typom hry pre problémové sú hranie výherné automaty, ktoré navyše najčastejšie hrávajú respondenti, ktorí sa sami zaraďujú medzi nižšie vrstvy a uvádzajú zlú príjmovú situáciu v domácnosti. To sú tí ľudia, ktorí charakterizovali príjmovú situácie svojej domácnosti ako zlú a hovoria: „nemáme dosť peňazí ani na nákup najlacnejších potravín“.

Na pochopenie rozsahu problému herní pre najchudobnejších ľudí ešte jedna pasáž zo štúdie:

Hranie na výherných automatoch je viac časté pri respondentoch, ktorí sa sami zaraďujú medzi nižšie vrstvy – 20,2% z nich hralo aspoň raz (z tých ktorí sa zaraďujú medzi vyššie vrstvy hralo aspoň raz iba 9,2%). Zároveň platí, že respondenti, ktorí charakterizovali príjmovú situácie svojej domácnosti ako zlú („nemáme dosť peňazí ani na nákup najlacnejších potravín“) hrávajú na výherných automatoch častejšie (až 22% z nich hralo v priebehu posledného roka a 36,6% aspoň raz v živote). Takisto častejšie hrajú na výherných automatoch respondenti, na ktorých bola uvalená exekúcia (až 11% z nich hralo na výherných automatoch v priebehu posledných 30 dní a aspoň raz v živote hralo 38,2% z nich).

Novelou zákona o hazardných hrách si štát v nedávnej minulosti odklonil väčšinu príjmov z hazardu pre seba. Väčšiu časť odvodov, ktoré dovtedy dostávali samosprávy si vzal, avšak dôsledky a náklady spoločnosti spojené s hraním hazardných hier nechal na komunitu, rodinu, obce a mestá.

Prehľad príjmov štátu z hazardu:

Napríklad u nás v Žiline klesol odvod do mestského rozpočtu 4-násobne, z pôvodných 2,8 mil. € ročne v roku 2019 dostala samospráva v r. 2021 už len 0,7 mil. €.

Príjem mesta Žilina z hazardu:

Problémom nie je to, že mestá a obce majú z hazardu menej peňazí. Keďže sú to vlastne prehraté peniaze ich občanov, tak ich radšej vykryjú z iných zdrojov.

Problémom je farizejstvo štátu, ktorý reguláciu kamenného hazardu ako aj jeho dôsledky hodil na obce a mestá. A zároveň sa nevšímavo stavia k regulácii online prostredia. Tým pádom dáva do rúk polopravdivý argument hazardnej loby, ktorá tvrdí, že kamenné prevádzky sú regulované dostatočne a treba sa sústrediť na online. Online je naozaj problém, ale stále menší ako herne a kasína v obciach a mestách.

Štát si v tichosti berie drvivú väčšinu odvodov z hazardu pre seba, no riešenie negatívnych sociálnych problémov necháva najmä na rodiny, komunity, obce a mestá. Táto situáciu mu zjavne vyhovuje, napriek tomu, že svojou nečinnosťou v regulácii online prostredia len pomáha rastu celého hazardného odvetvia, ktoré už v tomto roku pravdepodobne prekoná hranicu jednej miliardy prehratých peňazí hráčov hazardných hier.