Odkedy vznikla protimečiarovská koalícia SDK, som ich pravidelným voličom (teda až na jedno extempore s pani Magdou). Nie že by som nikdy nemal nič proti, ale tá banda okolo malého nebojácneho východniara mi bola sympatická. Asi si som divný, ale radšej ako krčmové reči počúvam nejaké fakty, čísla a vety s ľahko identikovateľným prísudkom a podmetom. Preto som ich vždy volil. Doteraz.
Nie že by som dnes nejako lipol na Ivete Radičovej, ale neverím, že volebný líder Mikuláš Dzurinda dokáže vo voľbách 2010 získať toľko hlasov, ako volebná líderka Radičová. Napriek všetkým jeho kladným stránkam je Dzurinda pre túto spoločnosť už olízanou oplátkou zo zmrzliny. Nechhutí síce zle, ale pustiť sa do nej vám akosi skriví ústa... Je mi veľmi ľúto, že tým trocha odstrčím Miklošovu odbornosť, Frešovu nebojácnosť, Rosovej pracovistosť a Žitňanskej triezvosť. Fakt mi to je ľúto, do prčíc.
Ale ja sa už nechcem zase pozerať, ako sa v tomto štáte strácajú aj posledné zvyšky zdravého rozumu a hŕby peňazí vyťahané z našich vreciek. Toto, čo tu vládne, nie sú sociálni demokrati. Toto sú obyčajní zlodeji!
Ani Radičová nie je pre mňa nejaký novodobý spasiteľ, ale niečo ako kolotoč za dedinou, ktorý jedných sedlákov priláka hlasnou hudbou, ďalších tým, že vyčnieva ponad kostolnú vežu alebo tým, že je proste farebný. Nikoho takého, za ktorého sa nemusia v hanbiť, v SDKÚ nemajú. Môžu sa aj pokrájať, ale nemajú. A napriek tomu sa rozhodli zomrieť na vlastnú samoľúbosť, tak ako to kedysi urobila SDĽ na čele s Koncošom (ten mal na to aj meno).
Neviem, čo všetko viedlo krajských funkcionárov SDKÚ k tomu, aby hotový volebný ťahák vymenili za volebnú odpudzovačku v najvýkonnejšom prevedení. Ani to ďalej nebudem skúmať, len by som im rád odkázal, že vo voľbách do európskeho parlamentu po 11-tich rokoch nedám svoj hlas SDKÚ-DS. Dám ho Sulíkovým ľuďom, akože som pravičiar. A ak sa "vnútrostranícke štruktúry" nespamätajú ani po eurovoľbách, urobím to isté zase o rok a budem to odporúčať všetkým okolo.
... a basta!
