Jedným z prvých krokov Roberta Fica bolo, že si nechal utajiť vládne rokovania. Už vtedy bolo jasné, že Fico má permanentný strach. Napríklad z toho, že verejnosť odhalí nekompetentnosť jeho vlastnú a nekompetentnosť, ba priam až obmedzenosť (E.T.) jeho podriadených.
Pred vlaňajším rokovaním NATO v Bukurešti sa Fico nosil po republike a všade rozprával o tom, že si nepraje americké radary v Česku. Vedeli to všetci - od krčmových štamgastov až po smeráckeho eunucha súdruha Madeja. Keď však nadišlo rokovanie NATO a unikátna príležitosť povedať spojencom, čo si o radare myslí z očí do očí, premiér stiahol chvost a poslal tam bezprizorného prezidenta (pripomínal tam toho zaslúžilého požiarnika z filmu Hoří má panenko). A Fico doma spolu s kolegom z KGB z Ruska oslavoval okrúhle 63. výročie oslobodenia. Na summit NATO sa bál ísť.
Pamätáte si, ako sa na začiatku tohto roka Fico snažil cvičiť s Igorom Vidom, aby banky zrušili poplatky za spracovanie hotovosti? Vtedy to vyzeralo, že bičom plieska Fico. Aj ním plieskal, ale popoháňal iného vola, ako chcel. Seba. Banky totiž na pár mesiacov síce prestali vyberať poplatky za spracovanie hotovosti, za to však dostali od štátu záruky na nesplácané úvery. Stačilo zrejme pri rokovania pár krát použiť oné sprofanované "sociálne cítenie", pri ktorom sa premiér dostáva do orgazmu a hneď bolo jasné, kto v naťahovačke zvíťazí. Proste sa zľakol.
Chápem, že ficoidovi pri útokoch na jeho spasiteľa začnú pracovať registre a pred očami sa mihocú slová ako "čurinda, malú fúzatý bicyklista, SPP, .....". Aj pre nich mám niečo: Pred voľbami v roku 2006 mal Dzurinda zlomenú nohu a zo zdravotníckych stavov mu hrozili hrozili štrajkom. On osobne bol na diskusii so zdravotníkmi v Ružinove, zlízol si všetky nadávky, pokriky, hádzanie plášťov a ešte sa pomedzi (aj podnapitých) zdravotníkov musel predierať o barlách preč. Chcelo to kusisko odvahy. Myslíte si, že niečoho aspoň zďaleka podobného by bol schopný Fico? On, ktorý sa až panicky bojí verejnej diskusie s akýmkoľvek oponentom? Myslíte, že by sa on odvážil ísť takto verejne obhájiť svoj nejaký rázny politický počin (keby náhodou nejaký vykonal)? Som presvedčený, že nie. Zásadne sa necháva obklopovať len senilným obecenstvom bez názoru a odvahy pýtať sa. S opozíciu sa zásadne stretáva len tak, že im niečo odkazuje, na stretnutie zoči-voči odvahu nemá. Bojí sa ich.
Keď mu nedávno prišiel do cesty dôchodca s transparentom o okrádaní, ani sa len neunúval ísť za ním, opýtať sa ho na problém, či aspoň sa mu pozrieť do očí. Bál sa.
Ak sa sila politika meria umiestnením v rebríčkoch popularity, tak áno, Fico je silný premiér - tak ako Braňo Mojsej, či Pavjel Rochniak. Ak sa však meria dôležitosťou a odvážnosťou politických činov, tak je Fico obyčajný darmožráč, ktorému sa skladáme na kráľovský plat.
Strach je pocit, s ktorým sa osobne stretáva každý človek. Ale ak ste si doteraz mysleli, že Robert Fico je typ mediálneho politika pracujúceho so strachom ako nástrojom, tak rýchlo na to zabudnite. Je to naopak - Strach totiž pracuje s ficom.
