Medzivojnová literatúra inak

Hrdina z prvej svetovej vojny, ovešaný metalmi, po kríze v 29 stratil prácu a tak sa utieka k literatúre a začne sa učiť hrať na husle.... Hrdina chcel na husliach komponovať skladby zo života, vedený odkazom Rollanda, ktorý taktiež písal o živote plynúcom ako rieka, čo sa mu tak zapáčilo že knihu nazval Rieka a dnes ju pokladáme za jednu z najvýznamnejších diel, tohto držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. A život nášho hrdinu naozaj plynul ako rieka, občas sa pokojne vlnil ale z prichádzajúcou vojnou sa život nášho hrdinu strhával do búrlivých pereji ktoré poznačili nie len jeho život ale aj nasledujúce toky histórie. Emigroval preto na západ, do New Yorku, kde mu pouličný predavač ponúkol knihu, ktorá úplné charakterizovala jeho pocity.... bola to kniha E. M. Remarqua - na západe nič nového. Bol to protivojnový román, ktorého dej sa odohrával na bojisku, a nášmu hrdinovi sa až slzy tlačili do očí pri čítaní tucta kapitol, ktoré presne odzrkadľujú jeho pocity ktoré mal keď sám bol na bojisku. Aj náš hrdina hoci ovešaný metalmi, to bral ako nutnosť zabíjať aby sám nebol zabitý.Náš hrdina sa ťažko prebojovával v novom svete, a jediným pojítkom s domovinou bola literatúra jeho krajanov. najviac si po dlhej a úmornej robote v továrni vyťahoval knihy od Thomasa Manna, okrem toho že bol nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, rovnako ako on zastával protifašistické postoje, hoci predtým bol lojálny k nemeckej demokratickej vláde pred a počas prvej svetovej. Medzitým jedného dna na návšteve u svojho dobrého priateľa, si počas čakania na kávu pozeral jeho knižnicu, ktorá bola tiež veľmi moderná, ale na rozdiel od neho orientovaná na Anglickú literatúru tej doby. Po tomto zistení sa ich priateľstvo a spoločný záujem v literatúru rozrastal a upevňoval. Taktiež preto, že priateľ nášho hrdinu mal v obľube držiteľa Nobelovej ceny za literatúru - Johna Glasworthyho. Na narodeniny dostal od neho kompletnú trilógiu Moderna Komédia, ktorá nadväzuje na Forsajtovskú ságu, taktiež veľmi zaujímavú trilógiu. Glasworthyho štýl ktorým písal, kriticky realizmus mu imponoval. Jedného dna prechádzajúc sa po štvrti írskych prisťahovalcov, si v miestnom antikvariáte všimol pre neho neznámu knižku, ktorá ho ale už pri prvom prelistovaní upútala .Hneď si ju kúpil a doma sa zahĺbil do štúdia. Bol to román írskeho spisovateľa Jamesa Joyca Odyseus. Analyticky román, odohrávajúci sa v priebehu 24 hodín. Román je obrazom všedného dňa, života všedných obyvateľov jedného z európskych miest. Autor detailne opísal ich konanie a najmä vnútorný svet myšlienok, citov a pocitov, spomienok i predstáv. Prostredníctvom antických mýtov, prvkov stredovekej renesančnej barokovej, romantickej, realistickej a modernej kultúry spája súčasnosť s minulosťou a budúcnosťou. Týmto príbehom som chcel priblížiť čitateľovi svetovú literatúru medzi dvoma svetovými vojnami, sprostredkovanú ocami Neznámeho Hrdinu. Tato moja fiktívna postava zároveň symbolizuje všetkých ,,Neznámych Hrdinov,, na hroboch ktorých sa dnes kladu z veľkou pompou vence ľuďmi, ktorý dnes tvoria vo vojnových konfliktoch ďalšie siroty a z ich otcov, a dnes aj matiek, neznámych hrdinov. Chcel by som tým zdôrazniť, že ako všetci autori medzivojnovej literatúry, aj ja som pacifistka, a ako oni si myslím že vojna je zbytočné nútenie ľudí - zabíjať, aby som nebol zabitý ako napísal Remarque. Protivojnové posolstvo  týchto ľudí, by nikdy nemalo ostať nepovšimnuté, nie to ešte zabudnuté nasledujúcimi generáciami. Najmä tými, ktorý si vážia tvoriteľov skutočných Neznámych Hrdinov.