Svet sa nebojí našich ustráchaných a zakríknutých modlitieb. Svet sa bojí ozveny, ktorú môžu mať v nebi.
Svet sa nebojí toho, čo dokážeme urobiť vlastnými silami. Svet sa bojí toho, čo dokážeme urobiť mocou Ducha Svätého.
Svet sa nebojí, že budeme konať my. Nie, svet sa bojí, že dovolíme Bohu konať cez nás.
Svet nemá strach z piesní chvál, svet má strach z ľudí, ktorí týmito piesňami odovzdávajú svoje srdcia Bohu.
Svet nemá strach z plných kostolov. Nie, svet má strach z toho, že ľudia z kostolov vyjdú do ulíc.
Svet sa nebojí našich snov, svet sa bojí, že tie sny môžu byť súčasne aj Božími.
Svet sa nebojí našej sily, svet sa bojí našej slabosti, pretože práve ona umožňuje Bohu konať.
Svet nemá strach z toho, že budeme v Boha veriť, ale že mu budeme dôverovať.
Svet nikdy nebude mať strach z našej pýchy. Prečo? Pretože práve naša pokora odhaľuje a ponižuje jeho pýchu.
Svetu nehrozí, že by mohol mať strach z našich hriechov. Nie, on má strach práve a jedine z toho, že nám budú odpustené a my budeme rásť vo svätosti.
Svet má ale obrovský strach z našej dôvery v Boha, pretože nemožno zmanipulovať tých, ktorí dôverujú Niekomu silnejšiemu, ako je ten, kto sa nimi pokúša manipulovať.
Svet sa nás nebude báť, ak budeme chodiť zamračení, znechutení a tváriť sa ako úžasní svätci. Svet sa bude báť, ak budeme šíriť radosť a pokoj, a každého, kto ich hľadá, odkážeme na ich jediný zdroj: na Boha.
Svet sa nás nebude báť, ak zostaneme ustrnutí v polovičatej a pokryteckej priemernosti. Svet sa nás bude báť, ak predstúpime pred Boha a povieme Mu: "Chcem všetko, čo chceš Ty, chcem VIAC! Lebo nič nie je také dobré ako Tvoja vôľa a Tvoje plány."
A na záver: Svet sa nebojí ľudí, ktorí majú meno JEŽIŠ na perách. Svet sa bojí tých, ktorí ho majú napísané v DNA...
