Svieca sa skladá z plameňa a vosku. Plameň nemôžebyť bez vosku. Dalo by sa povedať, že plameň žije z vosku. Tak aj my, keďchceme horieť, nedokážeme to sami od seba. Potrebujeme vosk, a týmtovoskom je Ježiš, Jeho Slovo, Jeho Chlieb...
Ale svieca potrebuje aj knôt, ak sa má dať zapáliť. Tento knôt, dalo by sa povedať, spája voska plameň, umožňuje plameňu horieť. A týmto knôtom je pre násmodlitba.
A keď vidíme sviecu horieť dlhšie, vidíme, žez nej ubúda. Vosk sa spotrebováva, aby plameň mohol horieť. To je presneto isté, čo Ježiš robí pre nás. Dáva sám seba, obetuje sa, aby naše sviecemohli horieť.
A teraz si predstavme, že svieca zhasne. Pokiaľ sa juokamžite pokúsime zapáliť, stačí len priblížiť plamienok ku knôtu a sviecauž horí. Ale pokiaľ ju necháme vychladnúť, je omnoho ťažšie zapáliť ju. Prenaše sviece platí to isté, nenechávajme ich teda zbytočne vychladnúť...Nenechávajme vyhasnúť sviece našich sŕdc, ale naopak, živme ich plamene, abyhoreli.
Svieca dáva svetlo, teplo, v prípade narodeninovýchsviec či sviečok na vianočnom stromčeku často aj radosť...A napriek svojmuslabému svetlu má v sebe zvláštnu istotu. Ani veľká tmavá izba nedokážezahasiť jeden úbohý plamienok, ktorý v nej plápolá... Ani všetka tma tohtosveta nedokáže zahasiť Svetlo – Ježiša Krista, ktorého nosíme vo svojichsrdciach, pokiaľ jej to my sami nedovolíme. A toto Svetlo prináša teplo,radosť, ukazuje správny smer...
A na záver: sviece, aby na otvorenom priestranstvenezhasli, dávame do kahancov. Sviece našich sŕdc najlepšie ochránime predzhasnutím, keď ich ukryjeme do Ježišovho Srdca.
