Na uliciach jedného mesta bolo často vídať chudobnú žobráčku. S ušpinenou tvárou a v roztrhaných šatách postávala na rohoch ulíc, hladná a uzimená, a nebolo nikoho, kto by sa nad ňou zľutoval.
Nad mestom sa týčil zámok, v ktorom býval kráľ aj so svojím jediným synom. Jedného dňa sa princ aj s nádherným sprievodom vydal na ďalekú cestu. Klusal na koni úzkymi mestskými ulicami a na rohu jednej z nich uvidel našu žobráčku. Nebola ani pekná, ani ničím zaujímavá, ale i napriek tomu sa do nej na prvý pohľad zamiloval. Zišiel z koňa, kľakol si pred ňou do blata a požiadal ju o ruku.
A ona? Myslela si, že sa jej vysmieva. Povedala mu, plná trpkosti: "To, že som chudobná a ty si kráľovský syn, neznamená, že si zo mňa môžeš uťahovať..." a s hrdo zdvihnutým nosom odišla. Princ však išiel za ňou. Vzdal sa všetkého len preto, aby mohol byť s ňou, lebo ju veľmi miloval. Jeho domovom sa stali ulice. Vznešený princ chodil z domu do domu a prosil o trochu jedla pre seba i pre svoju milovanú. Keď za ňou prišiel, často ho len vysmiala... Ale jeho láska bola silnejšia ako čokoľvek iné. Vlastným telom ju bránil, keď po nej deti pľuli a hádzali kamene.
Pomaly, pomaličky sa srdce jeho milovanej roztápalo, až sa mu jedného dňa zahľadela do očí a povedala: "Teraz už verím, že ma skutočne miluješ..." Princovi vbehli do očí slzy. Vzal jej tvár do dlaní a nežne ju bozkal na čelo. Potom dal rozkázať na zámok, aby pripravili koč, a keď prišiel, nasadol doň spolu so svojou milovanou. Na zámku ich všetci srdečne privítali, postarali sa o jeho milú... Dostala nové biele šaty a ešte v ten istý večer sa slávila svadba. A princ zahŕňal svoju manželku láskou a všetkým, čo pre ňu robil, ju uisťoval, že je pre neho najdôležitejšia na svete.
Prvá časť tohto príbehu je o každom z nás, aj keď si to možno nepripúšťame. A druhá?... Tá je o všetkých, ktorí prijali lásku jediného Syna Kráľa celého vesmíru.
"Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní." (Evanjelium podľa Jána, 8. kapitola, 34.-36. verš)
