Písmo:
A-
|
A+
opúšťam kolísku samoty.
Opatrný dotyk, sila viery,
vytrvalosti zotrvačnosť ženie nas vpred.
Zabudol na nás svet,
keď všetci chytali sa za ruky.
Dýchame vlastnými pľúcami,
jeden pre druhého,
zo dňa na deň.
Vieru v zore Večernica v nás prebudí,
počkáme sa, keď jeden zablúdi,
hmatateľný dôkaz jednoty abstraktný visí nám nad hlavami.
Tisíc zárezov ...
a jeden rez ukončí trápenie dvoch mŕtvych.
Vytriskne nový žívot na rumovisku bolesti,
zažiari svetlo do temnej tmy.
Chyť ma za ruku
a kráčaj ...
nechaj sa len viesť.
Netreba sladké koláče jesť,
stačí krajec chleba.
Hostina bude, keď bude treba
a čas naplní pieskom nádobu túžob a prianí.
/2010-02-06/
