O samotnom stretnutí 29. septembra v Poprade sa už popísalo dosť veľa, či už na blogoch alebo v dennej tlači. Všetci však píšu iba o 29. septembri, o oslave a o aktivitách pre mesto Poprad. Festa 2007 však nie je iba 29. september. Predchádzalo jej 6 mesačných výziev ktorých zámerom bolo pomôcť ľuďom okolo seba. A dovolím si povedať že bez týchto výziev by samotná oslava v Poprade nemala význam, bola by to tuctová akcia v štýle nejakého festivalu alebo koncertu. O čom teda bola tá príprava? O čo sa saleziánska mládež snažila 6 mesiacov pred samotnou akciou?
Začalo sa to 15. marca kedy sa spustila stránka. Z mnohých strán sa ozývali pochvalné ohlasy, nakoľko v deň spustenia bola stránka plne funkčná a čo do obsahu bohato naplnená. Potešilo nás to nakoľko cena tohoto "úspechu" bola približne 2-3 prebdeté noci mňa a mojich dvoch kolegov - adminov: Kaja a Maja. Na hlavnej stránke na všetkých žmurkal Vilo Riško a ľudia sa vo veľkom registrovali. Okrem rôznych sekcií ako Fórum či Fotogaléria sa na stránke hneď od začiatku nachádzala aj prvá mesačná výzva: Rodina. Úlohou mladých fesťákov bolo odbremeniť rodičov menších detí tým že im pomôžu či už dobrovoľným babysittingom alebo doučovaním. Rodičia si tak mohli dopriať kúsok času pre seba, kým o ich deťúrence bolo postarané. Poviete si "je tam toho, babysitting je už úplne bežná vec, a to isté platí o doučovaní". Áno je to pravda, lenže títo mladí to všetko robili úplne zadarmo. A to už taká bežná vec nie je. Samozrejme že sa to aj nejako vyhodnocovalo. V každom stredisku bola tzv. kontaktná osoba ktorej mladí nahlasovali koľko hodín takto odpracovali a kontaktné osoby to potom nahlasovali na webovej stránke. V prvej výzve sa takto odpracovalo dohromady 2830 hodín.
Po mesiaci prišla ďalšia výzva. Tentokrát možno pre niekoho troška zvláštna: Bezdomovci a chudobní. Úlohou bolo stretnúť sa s bezdomovcom a porozprávať sa s ním, prípadne mu nejako pomôcť (zo známych dôvodov nie peniazmi), alebo nejakým spôsobom pomôcť sociálne slabým ľuďom. Ono to nie je také jednoduché, priblížiť sa k človeku ktorého radšej obchádzame na kilometre. A predsa, našli sa mladí ľudia čo to dokázali. Dôkazom o tom je aj tento blog ktorý sa objavil na fesťáckej stránke (a nebol jediný). Čas venovaný bezdomovcom a chudobným bol síce menší než v prípade prvej výzvy, ale predsa dohromady sme bezdomovcom a chudobným venovali 859 hodín.
Prešiel jeden mesiac a nová výzva bola na svete. V poradí tretia: Deti. Úlohou bolo venovať svoj čas ďeťom. Na rozdiel od prvej výzvy to však nemuselo byť v rodinách, a hlavným cieľom nebolo odbremeniť rodičov (i keď vedľajším cieľom bolo istotne aj toto) ale urobiť deti šťastnými. Na prvý pohľad to vyzerá byť dosť ľahké, ale zaujať deti na celý deň dá človeku poriadne zabrať. Najmä ak má pracovať s deťmi čo nepoznajú inú zábavu než PC či Playstation. Ale čo by to boli za saleziánski mladí ktorí by nedokázali zaujať a zabaviť deti? Svedčí o tom aj výsledok: dohromady sme deťom venovali 2976 hodín.
Štvrtá výzva bola trošku iná. A to už tým že sa na rozdiel od predošlých troch nemerala v hodinách. Téma bola Chorí a starí a hlavnou úlohou (tzv. merateľnou) bolo darovanie krvi. Samozrejme počas celého mesiaca prebiehali aj iné aktivity ako návšteva nemocníc či domovov dôchodcov, ale podstatou bola tá krv. Už pri príprave tejto výzvy sme si boli vedomí že tejto hlavnej aktivity sa nebudú môcť zúčastniť všetci, pretože veľká časť fesťákov je vo veku 14-17 rokov, ale vzhľadom na to že nemocniciam stále viac a viac chýba krv, rozhodli sme sa ísť do toho. Bolo naozaj zaujímavé pozorovať s akou chuťou sa mladí fesťáci nad 18 rokov do toho pustili. Dokonca v niektorých strediskách sa dohodli s nemocnicami a zorganizovali darovanie krvi priamo v oratóriách. Výsledok je myslím veľmi pekný - dohromady sme darovali 93 litrov krvi.
Žijeme v krásnom svete ktorý nám dal Boh. A my ľudia si toho žiaľ často nevážime a prírodu bezdôvodne ničíme. Preto piatou mesačnou výzvou bolo Životné prostredie. Úlohou fesťákov počas tejto výzvy bolo zorganizovať upratovanie a skrášľovanie prírody niekde vo svojom okolí. Možno to bol pre mnohých divný pocit - hrať sa na verejného upratovača alebo smetiara - príroda si to však zaslúži. Aj keď fesťáci ktorí sa toho zúčastnili za to nedostali žiadne peniaze, odmenou im bol dobrý pocit a krajšie vyzerajúce parky či lúky bez odpadkov. A dohromady pri tomto upratovaní odpracovali pekných 1281 hodín.
Poslednou šiestou výzvou boli Misie. Ľudia v iných krajinách sa častokrát majú omnoho horšie než my, veľmi ťažko si zháňajú nejaké jedlo a o vzdelaní ani nehovoriac. Preto úlohou mladých fesťákov v tejto výzve bolo vyrobiť nejaké drobné výrobky, ktoré potom predávali s tým že utŕžené peniaze sa odoslali na pomoc misiám v týchto krajinách. Fesťáci pri tom zažili veľa radosti a zábavy, pretože výrobky sa väčšinou robili spoločne na stretkách. Dohromady sa vyzbieralo cca. 23000 korún.
Festa je talianske slovo a znamená "sviatok". Keď sa teda obzriem na uplynulých 6 mesiacov a zhrniem si čo všetko dokázala saleziánska mládež na Slovensku tak si myslím že názov akcie "Festa" má svoje opodstatnenie. Naozaj bolo čo oslavovať. A tak sa vďaka týmto výzvam stala Festa jedinečnou akciou aká na Slovensku asi nemá obdobu. Samozrejme počas tej 6 mesačnej prípravy sa dialo množstvo iných vecí napríklad dopisovanie s fesťákom a pod., ale o tých možno nabudúce. Najdôležitejšie však boli tie výzvy a keď to zhrniem dohromady, tak po približnom prepočítaní darovanej krvi a vyzbieraných korún na hodiny sa dohromady odpracovalo 10458 hodín. A za to patrí všetkým Fesťákom jedno veľké: ĎAKUJEM!
