Pohľad späť

Už dlho som nič nepísal. Ospravedlňujem sa za to tým ľuďom ktorý moje články čítali a čakali odo mňa ďalšie alebo ktorí mi napísali e-mail a nedočkali sa odpovede, ale z dôvodu slabého internetového pripojenia po mojom návrate z Kanady to nebolo možné. Avšak možno je to tak lepšie, lebo keby som mal tú možnosť, tak moje články by boli plné nostalgie, keďže môj odchod z Kanady bol veľmi smutný. A to ani nie tak kvôli angličtine či samotnej Kanade, ale kvôli tomu že od svojich kamarátov som teraz veľmi ďaleko, od niektorých ma delia tisíce kilometrov. Lenže odstupom času som nabral nový pohľad na vec a prišiel som na to, že to tak byť muselo, ináč by môj dvojročný pobyt v Kanade nemal zmysel.

Písmo: A- | A+

Pýtal som sa sám seba, že prečo som tam vlastne šiel. Samozrejme pôvodný úmysel bol vidieť kus sveta, zdokonaliť sa v angličtine, študovať na uznávanej, aj keď na Slovensku nie veľmi známej, škole, a navyše som mal školu hradenú zo štipendia. Povedzte, kto by takú ponuku nevyužil? Až v na Pearson College som dospel k inému názoru. Počas tých dvoch rokov som sa hodne vyformoval, a prišiel som na to že ten kto mi daroval to štipendium to robil s trochu iným úmyslom než bol ten môj prvotný. A ja som prišiel na to že ja som tam pre niečo úplne iné, resp. lepšie povedané, mňa tam chceli pre niečo úplne iné. A som rád že sa to postupom času stalo aj mojím „chcením“ ak sa to tak dá povedať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol som tam preto aby som sa naučil tolerantnosti, priateľstvu, dôvere a rešpektovaniu ľudí rôznych národností, náboženstiev, farby pleti, názorov atď. Kto ešte neprišiel s takými ľuďmi do kontaktu a myslí si že je schopný všetkého toho čo som spomínal, tak by si mal dať veľký pozor, pretože realita môže byť hodne iná. Bola aj u mňa, ale tie dva roky mi pomohli aby som ju troška (alebo možno aj viac, to musia posúdiť iní) pozmenil. A som vďačný za to že sa tak stalo.

A tak keď sa teraz pozerám do spätného zrkadla, začínam chápať že nie je potrebné smútiť, ale sa radovať že som dokázal niečo čo je pre mnohých veľmi ťažké, alebo dokonca nemožné. Iste to bolo také aj pre mňa, ale tie dva roky mi z toho nemožného spravili niečo ľahučké. A môj návrat na Slovensko bol nutnosťou, lebo keby som bol ostal tam, tak si to všetko nechám pre seba. Ale takto môžem svoje pocity šíriť ďalej a prispieť tak svojou troškou k dosiahnutiu mieru vo svete. Hovorí sa predsa, že „Ak chceš zmeniť svet, začni od seba“. Mne sa to čiastočne podarilo, a dúfam že aj ďalej sa mi bude dariť zmeniť seba ešte viac, lebo ak takúto zmenu uvidia ľudia okolo mňa, možno niekto z nich dostane chuť pridať sa a už budeme dvaja. A takto to môže ísť ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Netvrdím že sa človek dokáže zmeniť úplne. Vždy je niečo čo sa dá zlepšiť. A tiež nechcem povedať že ja som teraz super. Nie, nie som. Len sa mi podarilo zmeniť jednu či dve moje vlastnosti. Zmeniť k lepšiemu. A neverili by ste ako to je cítiť. Skúste to aj vy. Pridajte sa a  zmeňte nejakú svoju zlú vlastnosť. Uvidíte že svet bude o niečo krajší. Lebo len priateľstvo a mier môžu niečo dosiahnuť, násilím a vojnami sa všetko len zhorší.

Ján Raška

Ján Raška

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som bývalý študent na Lester B. Pearson College v Kanade - je to jedna z United World Colleges.Živím sa vývojom webov a ekonomického softvéru. Voľný čas (a nielen voľný) vypĺňam saleziánskymi akciami rôzneho charakteru. Zoznam autorových rubrík:  Mladí,  Zamyslenia,  UWC,  Svet,  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

127 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

328 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

124 článkov
INEKO

INEKO

119 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu