Po tejto poslednej kvapke pohár pretiekol. Rádiová stanica "Hutu Power Radio" začala vyzývať príslušníkov kmeňa Hutu aby vyhubili kmeň Tutsi. "Cut down the tall trees! - Stínajte dlhé stromy!" ozývalo sa z rádia (na základe pôvodných etnických rozdielov, Tutsi boli vyšší než Hutu). Do ulíc vyšlo hnutie Interahamwe (Tí čo bojujú spolu), skladajúce sa s príslušníkov kmeňa Hutu ktorí sa rozhodli nasledovať výzvu a boli ozbrojení mačetami a palicami.
Genocída sa začala. V krajine boli síce prítomné mierové jednotky OSN, avšak ich mandát im povoľoval strieľať iba v sebaobrane a tak akýkoľvek zásah bol nemožný. Vojaci OSN sa museli bezmocne dívať na to zabíjanie a jediné čo mohli urobiť bolo že sa pokúšali dostať do bezpečia čo najviac ľudí. A vtedy sme mi belosi spravili chybu a vždy keď si na to spomeniem tak sa musím hanbiť za to že som biely. Európske krajiny síce vyslali do Rwandy zásahovú jednotku, ale iba na to aby odtiaľ bezpečne dostala všetkých cudzincov. Na Afričanov sa vykašľali. USA dokonca dlho nechceli priznať že sa jedná o genocídu, napriek všetkej tej evidencii z médii, nebolo totiž problém zachytiť na video ulice plné mŕtvych tiel. Británia navrhovala stiahnúť aj tie jednoty OSN ktoré tam ostali. USA napokon po uznaní že sa jedná o genocídu súhlasilo s odoslaním pomocných jednotiek na pomoc jednotkám OSN. Avšak po návrhu zablokovať pomocou svojej technológie nenávisť šíriacu rádiovú stanicu "Hutu Power Radio" to vláda USA odmietla vysvetľujúc že oni neprišli obmedziť slobodu prejavu. Hnutie Interahamwe v snahe zlepšiť "image" kmeňa Hutu neskôr prestalo nechávať mŕtve telá ležať na uliciach ale ich odťahovali a prikrývali všeličím možným aby ich dostali mimo záberov kamier a fotoaparátov. Toto svinstvo trvalo až do Júna keď sa RPF rebelom podarilo ovládnúť krajinu.
Oficiálna genocída v Rwande je označovaná ako vyvražďovanie kmeňa Tutsi príslušníkmi kmeňa Hutu. Avšak len málokto vie že príbeh má dve strany. A z toho dôvodu som uviedol že počet mŕtvych ľudí sa pohybuje okolo milióna. Oficiálne štatistiky udávajú 800 tisíc, ale tie obsahujú poväčšine iba príslušníkov kmeňa Tutsi. Rebeli RPF, vedomí si toho čo sa deje s kmeňom Tutsi, začali z pomsty vraždiť príslušníkov kmeňa Hutu. Tým nemyslím hnutie Interahamwe ale nevinných a neozbrojených ľudí, často utečencov. Veľa príslušníkov kmeňa Tutsi sa už vrátilo späť so Rwandy, naopak počet utečencov z radov Hutu stúpol. Medzi nimi sa ocitli aj členovia Interahamwe, armády či bývalej (Hutu) vlády, skrátka ľudia ktorí genocídu začali a viedli. A tak sa príslušníci kmeňa Hutu môžu len s ťažkosťami vrátiť do svojej rodnej zeme, pretože riskujú že budu zatknutí ako podozriví z účasti na genocíde.
Takže napätie stále trvá, v Rwande sa vykonávajú tajné popravy a utečenecké tábory v okolitých krajinách sú preplnené. A ja sa pýtam: prestane už nenávisť? Budú sa konečne ľudia milovať? Dojde nám už konečne že farba pleti, výška, či príslušnosť k istej skupine ľudí nerobi nikoho lepším, resp. horším? Veď všetci pochádzame od jediného Stvoriteľa, ktorý nás má všetkých rovnako rád. Táto genocída je len jedným príkladom že s ľudstvom nie je všetko úplne v poriadku. A mali by sme sa snažiť to zmeniť.
Prečo tento článok? Mal som dojem že nie veľmi veľa ľudí vie o tom čo sa v Rwande stalo a tak som to chcel napraviť. Niekedy nabudúce sem napíšem príbeh svojho priateľa Johna z Rwandy, ktorý vo veku 7 rokov videl na vlastné oči popravu svojich rodičov.
