Závislosť mladistvých ako spoločenský problém

Keď ma na tento príspevok upozornil môj kolega, tak sme spolu skonštatovali že nezávidíme tomu pracovníkovi poradne ktorý tento problém prevezme, a ani tomu psychológovi ktorý sa mu neskôr možno bude venovať. Pretože nám bolo jasné že pracovníci poradne, ktorí nie sú psychológovia v praxi ale skôr študenti psychológie alebo saleziáni/saleziánky mu bez pomoci ozajstného psychológa pomôcť nedokážu. A že najviac mu pomôžu tým keď sa im podarí získať jeho dôveru natoľko že niekomu z nich odhalí svoju identitu a spolu navštívia psychológa...

Na celej situácii ma zaráža jedno, ten chalan má 15 rokov. Nie som psychológ ale rozum mi hovorí že vzhľadom na ním popisovanú situáciu sa do stavu pomýšľania na samovraždu človek nedostane za pár dní, to by muselo dôjsť k nejakej inej situácii ktorá by vyvolala okamžitý skrat. Takže možno mal 14, možno dokonca 13 rokov keď sa to celé začalo. Jeho stav síce na prvý pohľad nevyzerá ako závislosť ale on naozaj je závislý práve na hudbe a životnom štýle „emo“. Dokonca to aj sám vo svojom príspevku priznal. A jeho prípad nie je jediný, takýchto závislostí mladistvých, ba priam detí je omnoho viac a možno oveľa ťažších, ktorí sú vo fyzickej závislosti a nie psychickej. Na ulici je bežné stretnúť deti s cigaretou, niektoré už možno s marihuanou a blog Vlada Schwandtnera dokazuje že ich je veľmi veľa aj s tvrdými drogami, i keď toto na prvý pohľad až tak nie je vidno.

Ako teda riešiť tento spoločenský problém? Najprv je potrebné odhaliť jeho príčiny. Prečo mladý človek siaha po droge, alebo prečo siaha po životnom štýle ktorý ničí jeho život? Ako najrozumnejšia odpoveď mi príde samota. Osamelý človek hľadá možnosť úniku z tejto samoty a droga mu spočiatku tento únik ponúka. Jednak dosiahnutím istého uspokojenia a fyzickým ovplyvnením mozgových buniek (čo je žiaľ vo väčšine prípadov nezvratný proces) ale taktiež tým, že drogovaním sa človek väčšinou dostane do nejakej partie ľudí s podobnými problémami. Na druhej strane hudba a životný štýl „emo“ ponúka únik iným spôsobom. A to práve melancholickou a depresívnou hudbou ktorej počúvanie vyvoláva v človeku mylné predstavy, že dáva navonok svoje emócie a že sa mu tým uľaví. V obidvoch prípadoch je však finálny efekt opačný, a aj droga aj „emo“ a iné podobné životné štýly vyvolávajú v človeku čoraz väčší pocit osamelosti, pridáva sa k tomu pocit nepochopenia spoločnosti a v konečnom dôsledku to vedie k čoraz väčšej depresii.

Čo však vyvoláva túto osamelosť? Tu by si mala spytovať svedomie celá dnešná spoločnosť, pretože síce týchto ľudí odsudzuje, ale ona môže za tento stav. Je totiž spôsobovaný hodnotami ktoré dnešná spoločnosť uznáva a síce kariéra, profesný rast, pochybné ľudské práva či vidina peňazí. Kvôli týmto „hodnotám“ totiž rodičia mnohokrát odsúvajú bokom rodinu a deti a pod zámienkou, že viac zarobia a ich deti sa budú mať lepšie, stavajú do popredia svoju kariéru, prípadne obchodno-priateľské vzťahy s obchodnými partnermi, kolegami a pod. Potom nečudo, že deti majú pocit osamelosti a keď sa tento pocit umocní nedostatočnou výchovou, pri ktorej rodičov nahrádzala opatrovateľka či vychovávateľka v materskej škole, tak to vyústi do do situácii keď dieťa musí hľadať „lásku“ na ulici pretože ju v rodičovi nenašlo.

Z toho vyplýva že vyriešiť tento problém spoločnosti nebude ľahké a v krátkom období sa to ani nedá. Je tu potrebné aby sa rodičia spamätali a nepresúvali povinnosti výchovy na druhých. A potom tu je ešte jeden aspekt, ktorým je voľný sexuálny život ktorý je dnes tak často propagovaný. Neraz totiž končí tehotenstvom a rodičmi sa stávajú mladiství ktorí na túto úlohu vôbec nie sú pripravení. Preto jediné čo môžeme robiť je to, že sa budeme snažiť vychovať mladých k uznávaniu vyšších hodnôt než uznáva dnešná spoločnosť. Takéto stavy sa totiž riešia veľmi ťažko a oveľa lepšie je im predchádzať, čo však pri hodnotách ktoré uznáva spoločnosť nie je možné. A preto Don Boscov preventívny systém víťazí aj tuná. Lebo keď naučíme čím viac mladých skutočným hodnotám, tak tým viac sa bude znižovať počet podobných prípadov. No a samozrejme tí z nás, ktorí veria v Boha nesmú zabúdať ani na modlitbu, ktorá z mojej vlastnej skúsenosti pomáha najviac.