Hneď potom ako bolo jasné že hráme s Kanadou som na nástenke vyvesil oznam, že kto chce vidieť dobrý hokej, nech príde 12. Mája o 7:00 ráno do LLT. LLT je miestnosť na škole kde je veľké plátno s premietačkou a Video/DVD/TV prehrávačom a ktorá je k dispozícii každému kto si ju včas zarezervuje. Hneď potom ako som vyvesil oznam za mnou prišlo niekoľko Kanaďanov s otázkou "Who is gonna win?" a takým posmeškovitým úsmevom na tvári. Počas krátkeho rozhovoru došlo (ako inak) aj k tomu že si začali zo Slovenska robiť srandu, poukazujúc pritom na výsledky Svetového pohára. Ja som si to samozrejme nedal a tak som im odpovedal že nech sa len prídu pozrieť na svoju porážku. Inak z mojej strany žiadne urážky, nič. Oni na to že oukej, že sa stretneme o 7:00 ráno.
Prišiel deň D. Budík mi zvoní o 6:30, dávam si sprchu, rýchle raňajky, napražím popcornu. O 7:00 si navliekam na seba Šatanov dres a ide sa do LLT. Tam však nikoho. Povedal som si že prispali, nedal som sa tým rušiť a pustil som sa do popcornu kým komentátor tam kecal niečo o tom ako by sa mali kanadskí borci zlepšiť ak nás chcú poraziť. Po prvom góle som si povedal že Svetový pohár sa zrejme nebude opakovať a v duchu som sa tešil na to že konečne Kanadu porazíme.
Zápas sa samozrejme, ako každý vie, vyvíjal trochu inak, a bola to celkom vyrovnaná partia, ktorá sa žiaľ neskončila naším víťazstvom. Na základe skúsenosti z minuloročného šampionátu a Svetového pohára som už zhruba vedel čo ma čaká. Pripomínam že počas celého zápasu som tam sedel sám, nik z tých s ktorými som sa bavil o tom zápase minulé dni sa ani len neukázal. Keďže kanadská TSN začala dávať hneď po zápase Tenis, tak som šiel do počítačového centra zistiť ako sa darilo bratom z Česka. Internet je samozrejme veľmi rýchle médium a tak si zrejme viete predstaviť čo ma v počítačovom centre čakalo. Reči o slabom Slovensku ktoré bolo (vraj) rozmliaždené prvotriednymi kanadskými hviezdami sa šírili z úst do úst. Mňa to samozrejme hnevalo ale nejako som sa ovládol a povedal som im že to bol pekný zápas, kde Slováci väčšinu času dominovali, ale Kanaďania mali viac šťastia na góly - myslím že lepšie sa ten zápas ani nedal zhrnúť.
Toto však milým kanaďanom akosi nesedelo. Kanada predsa nevyhráva so šťastím ale dominuje svetový hokej. A tak ma zaplavili posmešnými komentármi ktorých znenie sa dá zhrnúť tak, že ak Slovensko bolo lepším mužstvom tak prečo nevyhralo. A už sa celou školou roznieslo že si vymýšľam výhovorky aby naša prehra znela menej potupne (pritom neviem čo bolo na nej potupné, bola to prehra so cťou). Na moje poznámky, že sa mi nepáčia fanúšikovia ktorí sa neunúvajú prísť pozrieť zápas ale ak vyhrajú tak majú veľké huby, odpovedali "My nemusíme pozerať, my jednoducho vieme že to vyhráme." Situácia je teraz taká, že sa s nikým z kanaďanov nemôžem porozprávať, pretože nech by bol rozhovor o čomkoľvek, skôr či neskôr by došlo na hokej a na ich posmešné komentáre a ja veľmi nemám chuť byť dva týždne pred koncom predvolaný pred riaditeľa za to že som niekomu rozbil nos. Ešte šťastie že tu nie sú iba kanaďani, lebo by som asi mlčal ako ryba až do svojho odchodu.
Čo chcem týmto všetkým povedať? Že nakoniec sa aj v zlom našlo niečo dobré. Aspoň som mal možnosť utvrdiť si svoju predstavu o kanadských fanúšikoch, ktorú som si o nich utvoril minulý rok (situácia bola navlas rovnaká). A na základe tejto mojej predstavy sa nečudujem že kanadskí hokejisti chcú tak veľmi vyhrať práve tento šampionát. Tu ani tak nejde o víťazný hetrik, ale kvôli NHL lockoutu sú Majstrovstvá Sveta po prvý raz v centre pozornosti kanadských fanúšikov. Kanadskí borci zrejme veľmi dobre vedia že ak tento šampionát nevyhrajú, tak ich tí samí fanúšikovia, ktorí teraz posmeškujú o Slovensku, roznesú na kopytách. Takže teraz budem zo všetkých síl držať palce komukoľvek kto bude hrať proti Kanade, a to za jediným účelom: chcem aby Kanada nevyhrala práve tento rok, keď to všetci kanadskí fanúšikovia sledujú. Je totiž načase aby pochopili že Kanada už dávno nedominuje svetový hokej, ale je sedem krajín z ktorých každý môže vyhrať a je len otázkou šťastia komu sa to podarí.
