Poobede 10. februára pred dvomi týždňami začali pilčíci rúbať na začiatku Drotárskej cesty vyše 100 stromov (úradne našťastie iba 85), ktoré v ten deň ráno vyznačili pracovníci zo Starého Mesta. Privolaní policajti skontrolovali bumážku – rúbacie povolenie a po telefonáte konštatovali, že pilčíci rúbať môžu.
Okoloidúci chodci sa zastavovali, s mobilmi fotografovali pilčíkov, pahýle a pne stromov a krútili nechápavo hlavami. Okoloidúci šoféri krútili nechápavo volantom. Niektoré vypílené stromy mali aj metrový obvod. Najhrubšia bola breza s obvodom kmeňa cez 1,7 metra.
Pílenie stromov zobudilo a pobúrilo aj pedagógov a študentov neďalekej VŠVU. Výrub považujú za nehoráznu, nezmyselnú, agresívnu a arogantnú akciu a sú ochotní podporiť akúkoľvek iniciatívu.
Za rúbaním stromov v Bratislave stoja viaceré „sa“, ktoré sú určite aj za prírodu, ale rúbaniu stromov nevedia zabrániť (alebo sa im nechce?). Rúbalo sa legálne, lebo sú na to bumážky z rokov 2015 a 2018. Počas rúbania stromov sa jedno „sa“ rozhodlo, na znak dobrej vôle, požiadať pilčíkov, aby sa zastavilo rúbanie, ale pilčíci to pre rev píl asi nepočuli a asi aj nevideli, lebo vyrúbali aj stromy, ktoré sa rúbať nemuseli. „Vloudila se maličká chybička“ v číslovaní stromov.
Riešilo „sa“ aj to, že niekoľko stromov medzitým dorástlo a bolo treba znovu premerať stromy, aby sa vyrubili poplatky a možno aj pokuty za vyrúbané stromy.
Vyrúbané stromy mali v zime aj šťastie, lebo v Bratislave „sa“ rúbe aj mimo vegetačného pokoja, napríklad na Žižkovej ulici. Rúbe „sa“ kdekade. Pôvodne sa Bratislava volala Preßburg, Prešporok alebo Pozsony. Dnes by si Bratislava zaslúžila meno Ruboslava.
K bumážkam o výrube a k stavebnému povoleniu nie je tak jednoduché „sa“ dostať. Chce to čas aj peniaze. Na bumážky môžete kukať iba na stavebnom úrade, na rozdiel od vtákov, ktorí na vyrúbaných stromov kukať už asi nebudú.
Keď sa ale kuknete na bumážky, začnú vám v hlave vŕtať pochybnosti a môžete aj vy píliť úradníkom uši. Rozhodnutia o výrube sa vôbec nezverejňujú. K územným rozhodnutiam a k stavebným povoleniam sa na webovej stránke niekedy nedostanete. Vraj treba chrániť osobné údaje, ale verejný záujem a stromy netreba chrániť?
Hneď na prvý kuk vás prekvapí, že autorom nových stavieb na odlesnených parceliach je ten istý architekt, ktorý spracoval Územný plán zóny Machnáč.
„Už aj kukaví ludé sa nestačá kukat“, keď zistia, že na základe rozhodnutia Hlavného mesta z roku 2016, že stavba je v súlade s územným plánom zóny, „sa“ vydá výrubové povolenie v roku 2015 resp. v roku 2018 skôr, než „sa“ vydá spojené rozhodnutie o umiestnení stavby so stavebným povolením v roku 2019.
Jedno „SA“ je na MČ Staré mesto, druhé „SA“ je na nadriadenom stavebnom úrade na Okresnom úrade a tretie „SA“ na Hlavnom meste Bratislavy. To „SA“ na Hlavnom meste dáva ruky, nohy, „S“ aj „A“, od rúbania preč, že sa ho to netýka, aj keď práve toto „SA“ rozhodlo už v roku 2017, že stavebné povolenie z roku 2019 je v súlade s Územným plánom zóny Machnáč. Vraj sú tam Nesrovnalosti, ale rúbacie povolenie podpísal nerád Rado a spojené územné rozhodnutie so stavebným povolením bolo aufrichtované legálne, ale s protestom.
Keď obyvatelia nezastavili vydanie výrubového a stavebného povolenia Starým Mestom, obrátili sa na Okresný úrad. „SA“na Okresnom úrade mohlo rozhodnutia „SA“ Starého Mesta zvrátiť, ale neurobilo to, lebo sa odvolalo na záväzné stanovisko „SA“ Hlavného mesta.
Výrub „sa“ nepodarilo zastaviť ani Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorá chcela ešte v roku 2019 skontrolovať zákonnosť výrubu a platnosť povolení, ale na oficiálnych adresách „SA“ nenašli ani majiteľa pozemkov a ani držiteľa rúbacieho povolenia. Tretia firma – developer, ktorý teraz byty už predáva, o ničom nevedel, ale určite viacej vie o najkrajších ženách Slovenska, lebo sponzoruje ich súťaž.
Problém si všimol dokonca aj útvar hlavného architekta. Na útvare „sa“ objavili nové novotvary. S napätím očakávame nové formy novotvarov hlavného útvaru. Hlavne, aby to neboli potvory.
Z jedného slávika urobili straku, ale to neznamená, že každý, kto sa bije za každý strom, je vták a ani Ftáčnik so stavbami nesúhlasil.
Za totality boli stromy niekedy tiež prenasledované a nekultúrne rúbané, ale motívom bol budovateľský ošiaľ. Čo „SA“ dnes skrýva za rúbaním stromov? Môže si majiteľ pozemkov a majiteľ stavebného povolenia robiť na vlastnom pozemku a na svojej stavbe čo chce? Sú za kilečkami a za pripravovaným novým Stavebným zákonom veľkí developeri? Ako je to so zvratkami DPH? Nie je obskúrnou floskulou tvrdenie, že Stavebný zákon (Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku z roku 1976) je komunistický zákon, keď bol od roku 1990 43-krát novelizovaný? Bude sa vydávanie stavebného povolenia zase centralizovať? Presunie sa vydávanie stavebných povolení na okresné úrady? Odpovede by ťažko hľadaj aj havran pod hríbom.
Tak si pozrime, čo hovorí stále platný Územný plán zóny Machnáč schválený v roku 2009. Čerstvo vyrúbaný lesík sa nachádzal na dvoch stavebných parcelách, ktoré boli súčasťou jedného súvislého areálu okolo bytoviek postavených národným podnikom Ferona pre svojich zamestnancov. Po odčlenení stavebných pozemkov, zostávajúci areál prekračuje dovolené záväzné regulatívy územného plánu zóny: Index zastavanej plochy. Nové stavebné parcely po odlesnení už nespĺňajú pre zmenu iné záväzné regulatívy: Zachovať a chrániť vzrastlú zeleň. Takto figliarsky by „sa“ dali zahusťovať všetky sídliská v Bratislave.
Aj z územného plánu zóny je evidentné, že sa bude raz rozširovať zúžený profil (v mieste výrubu) Drotárskej cesty pre plánovanú trolejbusovú dopravu. Ani na túto skutočnosť „sa“ neprihliadalo. Nemalo by Hlavné mesto a útvar na Útvare hlavného architekta aktívne dohliadať na verejný záujem?
Niektorí developeri a niektoré „SA“ hrajú v Bratislave hru HOPSASA na úkor občanov a stromov, ktoré „SA“ už nie sú. Potom fakt musia prísť na pomoc Bratislave obyvatelia Žiliny - žilinkovia a treba seriózne zistiť, kde sa a ktoré „SA“ pochybilo.
Keď sa objavila vizualizácia predávaných bytov, všetko sa zvrtlo na radostné uzmierenie a jasot. Slovensko má konečne na čo byť hrdé. V Bratislave „sa“ stavajú prvé minidomy na svete pre trpaslíkov - liliputánov.
Už nikomu neprekáža výrub stromov, lebo na stavebnom pozemku sa môže vysadiť mnohonásobne väčší počet stromov - ministromov pre trpaslíkov. Nikomu už ani neprekáža, že bytové minidomy majú tri podlažia. Minidomy sa krásne zmestia aj na parcely s maximálnou šírkou 19 m. Dokonca bude dosť miesta aj na rozšírenie Drotárskej cesty pre trolejbusy.
Určite by sa našlo na odlesnených parcelách miesto aj na OBSERVATÓRIUM pre trpaslíkov, keď už OBSERVATÓRIUM v bytovom dome BONAPARTE používajú developerskí obri, ktorým sa podaril obrovský husársky kúsok: Celú stavebnú parcelu vo vilovej štvrti zastavali na 100 %. Aj trpaslíci sa ešte majú od obrov čo učiť.
