Keď píšete nenávistný blog, nemajte žiadne „hemungy“ a žiadnu „zmäkčilosť“. Nepíšte všetkými desiatimi, ale iba dvomi prostredníkmi. Najprv ukážte prostredníkom smerom hore a potom z výšky celou silou udrite na potrebné písmeno klávesnice. Nebojte sa, klávesnica niečo vydrží a niečo vydrží aj váš prst.
Roztiahnite nozdry, stenčite pery, pootvorte ústa, primerane vycerte zuby, zrýchlite tep a vzadu v hlave pocítite taký silný tlak, ako keď prehĺtate chren s feferónkou. Ak neviete urobiť nenávistný xicht, tak si ho choďte nacvičiť k bustám od Xaviera Messerschmidta na jeho námestí nad pochovaným Zuckermandlom.
Musíte hovoriť tvrdo a natvrdlo, hlbokým syčavým hlasom tak, ako ja, keď som uvidel tú sviňu: „Ty SVYNA jedna. Ja ta ochranujem a ty mi rypákom rozryješ celú záhradu a zničíš čerstvo zasadené jahody a kvety.“
Lenže sviňa diviak mal aspoň 200 kíl a neradno mu pozerať priamo do očí. Takže som sa pozeral na manželku ale nenávistne som syčal na diviaka.
Manželka: „Čó, ja ťa vôbec nerozumiem. Hovor hlasnejšie a zrozumiteľnejšie.“
Ja: „Ty SVYNA jedna.“
Manželka pobúrene: „No dovoľ ! A to komu nadávaš ? Čo ti šibe?“
Ja: „To nehovorím tebe, ale hentej dyvej SVYNY! Nepozeraj sa tam a hovor potychu.“
Manželka už s obavou: „Kde je?“
Prstom som jej ukázal do lesíka: „Hen, pri tej borovici.“
V Bratislave občas kontrolujú sirény, ale ich zvuk je „šuvix“ oproti tomu, ako začala jačať moja manželka. Neviem, kto sa rozbehol ako prvý: ja, alebo diviak. Ja som bol ale rýchlejší. Bežal som ostošesť a diviak za mnou, až sa zem triasla pod tristokilovou guľou. Začal som aj ja jačať a diviak sa stratil kdesi v borovom lesíku. Kanec jeden vôbec nerešpektoval list vlastníctva a nevadilo mu, že les si privlastnila vláda SR a že na papieri už nie je les lesom. (Možno tam chcú postaviť ďalšie „observatórium“, ako v areáli PKO alebo na Napoleonskom vršku.)
Vrátil som sa k manželke, ktorá sa na mňa oborila: „Ty si teda hrdina!“
Skoro som sa urazil: „Veď tá sviňa utekala za mnou, ja som ju od teba odlákal.“
Manželka pohŕdavo: „Ale prosím ťa, veď som ťa videla, ako si sa rozbehol. Veď tu mohlo byť celé stádo svíň. Teraz sú divé svine nebezpečné, lebo majú mladé.“
Odkedy nás COVID-19 zavrel doma, tak sa venujeme s manželkou našej záhrade. Preto nás rozčúlilo, keď nám diviaky opakovane rozryli záhradu a podupali všetko, čo sme zasadili. Volali sme na Svet zvierat aj poľovníkom, aby nám pomohli, alebo aspoň poradili.
Diviakov sme vyhnali z odlesnených lesov, tak sa tlačia do opustených a vyľudnených častí mesta. Diviakom nerobí problém preplávať Dunaj z Pečnianskeho lesa z Petržalky. (Asi tušia, že sa tam bude stavať.) Prednedávnom dokonca špacíroval jeden diviak Obchodnou ulicou. Polícia môže vraj zasiahnuť, až keď diviak urobí nejaký priestupok, napríklad na Vás zaútočí.
Poradili nám, aby sme po záhrade dali pachové odpudzovače. Divé svine vraj neznášajú puch človečiny. Tak sme rozvešali moje neoprané ponožky na ploty a na mladé stromčeky, ktoré svine podryli.
Sused má už nový plot a dnes nás milo pozdravil: „Vidím, že už máte novú voňavú úrodu.“
Diviakom som v susednej opustenej záhrade pripravil vedro s vodou a krompáč, lebo pôda je vysušená a tvrdá ako betón a ťažko sa v nej ryje s rypákom.
Dodatok pre nášho diviaka
Vážený diviak, ja sa vám musím ospravedlniť, nechal som sa uniesť hnevom. Nie ste až taká sviňa ako sme my ľudia svine k vám, k prírode a nakoniec aj sami k sebe.
Ale neodvážte sa ryť našu záhradu a odvážte sa, aby sme vedeli, či sa vás máme báť, lebo je rozdiel, či máte 100, 200, 300, alebo 400 kíl.
Vaša váha a informácia o vašej imunite proti prasačiemu moru sa zaznamená na vašej imunitnej karte, ktorú budete nosiť na krku. Na požiadanie kartu ukážete každému človeku, ktorý sa vám tiež povinne preukáže „Covid pasom“ podľa geniálneho návrhu Billa Gatesa a Angely Merkelovej.
