Zo života opatrovateľky 2 - dedkove hobby

Susede, ktorej patril balkón pod nimi sa ale kopa vytrhaných kvetov a rastlín na svojom balkóne nepáčila. A prišla sa sťažovať. Našťastie nie mne, mňa si nevšímala. Niekto zazvonil, otvorila babka a so susedou potom dlhšie kecali. Babka sa tvárila veľmi prekvapene, tvrdila, že o ničom nevie (čo bola pravda, ona nevedela čo bolo pred piatimi minútami). Nerozumela som všetkému o čom sa zhovárali, ale suseda babke evidentne dohovárala, nech dá na dedka pozor a babka horlivo súhlasila. Pokiaľ človek babku moc nepoznal a viedol s ňou jeden rozhovor, nemusel si všimnúť, že má alzheimera, niekedy dokázala viesť rozumné rozhovory. Akurát že za 5 minút si už nepamätala ani o čom sa bavila, ani s kým.

Dedko s trhaním kvetov neprestal, až kým nebol ošklbaný celý balkón. Ale nikto sa netváril, žeby mu to vadilo. Teda okrem tej susedy. Ale ošetrovateľ, čo ma chodil kontrolovať na to nič nehovoril, rovnako ako ani syn týchto dvoch mojich pacientov, ktorý sa ale zjavil len dosť zriedkavo. A tak som to už potom neriešila ani ja. Však čo mi ostávalo.

Druhé dedkovo hobby súvisí tiež s balkónom. Často ho zabarikádoval. V byte nemohlo byť ani jedno otvorené okno, vždy keď nejaké také objavil, namosúrene k nemu prišiel a zavrel ho. Chodil zatvárať okno aj do mojej izby, zo začiatku sa nedala zamykať, čiže hlavne dedko si tam chodil hocikedy. Neskôr sme si so striedačkou vybavili, aby nám na izbu dali zámok. Ale dokým tam nebol, dedko chodil pravidelne kontrolovať či je tam zavreté okno a ak nebolo, tak ho zavrel. Pri jeho povahe som si nedovolila protestovať a keď odišiel, zase som ho otvorila. Pravidelne musel byť zavretý aj balkón, jedno či bolo vonku nad 30. Otváral sa len výnimočne a to, keď dedko išiel vykonávať svoje hobby č. 1. Ale inak bol balkón zavretý a aby mal dedko istotu, že sa do bytu nedostane ani jedna molekula čerstvého vzduchu, pravidelne balkón zabarikádoval. Vláčil z bytu rôzne predmety, najmä stoličky a všetko, čo vládal odniesť a postavil to pred balkónové dvere. Niekedy tam podoprel aj svoju palicu, ktorú normálne používal ako oporu pri chôdzi. Keď bol balkón dostatočne zabarikádovaný a dedko bol so svojim dielom spokojný, išiel sa venovať iným činnostiam. A beda, ak som si dovolila veci spred balkónových dverí odpratať! Po prvom pokuse som to už radšej ani neskúšala.

Tretím dedkovým veľkým hobby bolo utieranie kvapiek v umývadle prstom. Prípadne i vo vani. Až tam neostala ani jedna jediná kvapôčka a umývadlo bolo dokonale suché. Robil to ale v kuchyni a keď ho to chytilo zrovna vtedy, keď som varila obed a umývadlo musela občas použiť, dedko mal na mňa zase nervy. Niekedy ma nechcel pustiť k umývadlu a mala som sťažené varenie. Samozrejme, nejaké dohováranie na neho neplatilo. Musel ma vnímať dosť negatívne, bola som tam, len aby som mu robila problémy a kazila radosť. Brala som mu jedlo z taniera (surový rezeň). Odháňala som ho z balkóna keď sa venoval trhaniu kvetov. A ešte ani to umývadlo nemohol vyčistiť, púšťala som mu do neho vodu a zas bolo plné kvapiek! Z toho by jedného porazilo! Najmä keď on to robil tak precízne a jedno čistenie umývadla mu teda dalo zabrať. Každú jednu kvapku utieral prstom zvlášť, a že tam tých kvapiek bolo, to si bežný človek ani neuvedomuje. Ale dedko by vám o tom vedel rozprávať (keby vedel rozprávať).