Mnohých z nás napĺňa pocitom radosti, ak sa darí našim hokejistom. Sme hrdí na Tatry, pekné Slovenky, na naše hrady a zámky. Mám sen, že už onedlho budeme môcť byť hrdí aj na nášho prezidenta. Nie preto, že vie hrať na fujare a rád jazdí na športových autách. Nie preto, že má dobrú mušku. Nie preto, že sa cíti súčasne nadstranícky a zároveň členom vládnej strany v závislosti od toho, kde hovorí svoj prejav. Nie preto, že ako jediný na svete dokáže 400 dní počas jedného roka cestovať po Slovensku.
Želám si za prezidenta človeka, ktorý v živote niečo dokázal. Prezidenta, ktorý nie je v zovretí lobistických skupín a sponzorov. Prezidenta, ktorý má predpoklady ľudí spájať nie rozdeľovať. Prezidenta, ktorý mi dá vieru, že Slovensko môže mať slušných politikov. Prezidenta, ktorý vie ako zarobiť peniaze a zároveň pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú.
Život sa snažím žiť tak, aby ho čo najmenej ovplyvňovali ktoríkoľvek politici v našej krajine. Napriek tomu budem mať peknú nedeľu, ak sa môj sen splní. A verím, že potom bude ešte mnoho dní počas nasledujúcich piatich rokov, keď budem na nášho prezidenta hrdý. Preto pôjdem v sobotu voliť Andreja Kisku.
