Text publikujem v pôvodnom znení a so súhlasom autora. Je síce trochu dlhší, ale stojí za to si ho prečítať až do konca.
Reagujem na vas blog o buducnosti Slovenska a porovnanie k Svajciarsku. Vystizne napisane a plne suhlasim!
Ospravedlnujem sa, nemam na PC slovenske znamienka, dufam, ze text bude napriek tomu citatelny. Najprv v kratkosti o mne:
Ukoncene studium chemickeho inzinierstva najprv v Prahe 1966 a potom v Zuerichu na ETH, 1972. Rano 21.8.1968 po viacerych diskusiach priamo na tanku s velitelom tankovej jednotky „bratskej sovietskej armady" v Kosiciach nedaleko rodicovskeho domu, som dospel som k poznaniu ake myslienkove pochody umoznuje „vymyvanie" mozgov v totalitarnom state a rozhodol som sa na odchod.
Vo Svajciarsku kde zijem od roku 1969, teda dlho, som pracoval hlavne v chemii a farmacii, nakoniec dlhe roky ako globalny riaditel techniky (nieco ako hlavny inzinier na SK) vo firme Ciba a firme Huntsman v Bazileji. Okrem mnohorocneho pobytu v Nemecku (1977-1982, 1997-2003), som absolvoval pracovne cesty hadam po celom industrialnom svete. Naucil som sa a stale sa ucim ako funguju ludia v roznych kontinentoch. V penzijnom veku som nadalej cinny ako Consultant hlavne pre Juznu Ameriku a Aziu.
Teraz ale spät k Svajciarsku a vasmu blogu. Moje pripomienky:
Uz dlhorocny uspech Svajciarska sa nezaklada len na fokuse na vyrobu s vyssou pridanou hodnotou ako hodinky, farmacia, banky.
Priemysel / Industria vo Svajciarsku zacala textilom, domacimi pracami, ale aj tazkym priemyslom ako motory - Sulzer, turbiny - Escher Wyss a Brown Boweri, vagonky.
Vyvoj bol a je dlhe desatrocia podporovany spickovymi univerzitami: priklad ETH Zuerich s posobenim fyzika Einsteina ale aj vysoko uctievaneho inziniera turbin Prof. Aurela Stodolu, Slovaka z Liptova.(1859-1942)
Dalsou nohou seriozneho vyvoja je ale aj vysoka kvalita remesiel. Byt vyuceny remeselnik nieco znamena a da sa na nich a ich kvalitu spolahnut. Dnes po skusenostiach „od Rio po Tokio „ to mozem s ovela väcsou istotou povedat. Nemecko je v tom podobne. Tymto to viacmenej vo svete konci (okrem Japonska) a nasleduje „slendrian" s dosledkami na cely priemysel.
Hospodárska i politická stabilita, spolahlivost, preciznost a dovera to su vlastnosti cenene po celej zemeguli. Vo vlade je len 7 ministrov, ziadny prezident, ten je voleny ako jeden zo siedmych docasne len na rok, aby mu ani nahodou slava a pycha nestupla do hlavy. Vo vlade su zastupené vzdy vsetky velke strany, cele politicke spektrum. Musia sa teda robit kompromisy za ktorymi stoja vsetci clenovia vlady - ministri (Bundesrat)
Dalsi dolezity prvok stability a prosperity : priama demokracia. Parlament a percenta stran sa volia raz za styri roky. To je vsade v Europe zhruba rovnake. Ale hlasuje sa na dedinskej, kantonalnej a spolkovej urovni casto a takmer o vsetkom.
Na zaciatku svojho pobytu sa mi to zdalo byt smiesne , groteskne a neumerne. Co maju ludia co rozhodovat volenim o odbornych veciach, ktorym aj tak nerozumeju. Teraz, po rokoch sa tomu nesmejem, naopak, pochopil som to a moja akceptacia priamej demokracie rastie. Vysvetlim to na prikladoch. Predpokladom ale aj hadam zakladom pre fungovanie takehoto naoko tazkopadneho, ale dlhodobo velmi uspesneho mechanizmu ako je priama demokracia je obcianske povedomie.
Kazdy Svajciar je podla definicie predovsetkym obcanom dediny, „rodnej dediny," Heimatsgemeinde. Voci rodnej dedine (alebo mestu, casti mesta ) mame povinnosti, napriklad platit dane ale mame aj prava. Socialna podpora napriklad, ak sa niekomu nieco v dalekom svete prihodi, ma pravo vratit sa do „rodnej dediny" a ta ma povinnost sa primerane postarat .
Princip subsidiarity - vsetko co sa da vyriesit a spravovat na nizsej urovni, ma sa tam vyriesit a spravovat. (dedinske cesty, skoly, socialna starostlivost, sprava cirkevnej obce) Dane sa vyberaju na obci a odvadzaju na Kanton, a Bund. Nieco nezname v postroyalistickych krajinach ako Francuzsko alebo byvale Rakusko - Uhorsko. Ak je to neumerne, pravomoci sa presuvaju na Kanton, ktorych je 26. Je to zase kantonalna sprava, ktora sa stara o cesty, dane, hospodarsku politiku, skoly, univerzity, atd. Svajciarska Konfederacia je potom koordinacnym uradom. Primarne sa stara o zahranicnu politiku a o obranu, kedze robit to na kantonalnej urovni by bolo samozrejme nezmyslom.
A teraz k obcianskemu povedomiu:
Moj „aha zazitok" k hlasovaniu takmer o vsetkom bol, ze nie hlasovanie ako take je dolezite ako slusna diskusia na obci , na kantone a na celostatnej urovni daleko pred hlasovanim. Hulvatske diskusie "buchanim do stola" tu nemaju miesto. Na zaklade tejto diskusie a akceptacii hlasovania vedie priama takto zita demokracia k vyssiemu obcianskemu povedomiu. Naoko velmi tazkopadne odhlasovanie obcanov takmer ku vsetkemu a o vsetkom, div sa svete, v dlhodobom intervale prinasa zjavne lepsie vysledky prosperity ako vsetky „slavne diktatury" ci uz sovietskeho, nemeckeho alebo juhoamerickeho typu. A je zjavne o nieco , ale signifikantne uspesnejsia, ako klasicke parlamentarne demokracie - vid Nemecko, Francuzsko, o Taliansku ani nehovoriac.
Priklad : pred 2-3 rokmi bola uskutocnena anketa v krajoch ktore susedia priamo so Svajciarskom. Su to :
Elsass, cast Francuzska zapadne od Bazileja
Badensko- Wuertenbergsko, krajina Mercedesu vo Stuttgarte a mnozstva inych hlavne strojarskych specialit, po Bavorsku spickova krajina Nemecka
Vorarlberg, vyspela zapadna cast Rakuska okolo Bregenz
Lombardsko, najvyspelejsia cast severneho Talianska
Vysledok ankety bol jednoznacny : Opytani ludia by sa pripojili drtivou väcsinou k Svajciarsku. Radsej vcera nez zajtra.
Priama demokracia teda prebera funkciu „ osvieteneho, mudreho a spravodliveho „ panovnika po ktorom sa v demokracii karpatskeho typu stale este poskuluje s urcitou nadejou. Vid V. Orban, Madarsko. Moj komentar : garantovana cesta do biedy.
Banky: problematicke vklady od nacistov? Pocas vojny... Je treba upresnit ze bankove tajomstvo bolo zavedene vo Svajciarsku az ked sa zmrakalo k druhej vojne a vsetky priemyselne vrstvy , ano aj nacisti, tlacili na Svajciarsko, aby to bolo umoznene. Lebo v diktature sa da majetok zhrabnut zo dna na den a spravodlivosti sa niet kam dovolat. Preto je dobry spolahlivy neutralny stat. Poznamenavam, bez vodcov !
Zhrniem teda svoje pripomienky:
Svajciarska prosperita nema zaklad len v priemysle s vyssou pridanou hodnotou (hodinky, lieky, atd...) Je to vysledok niekolkych vektorov ktore spolupracuju a navazuju ako ozubene kolieska.
Priama demokracia >> politicka a socialna stabilita >>dovera >> spolahlivost >> kvalitne skolstvo od ucnovky cez priemyslovku az po UNI >>priemysel narocnych technologii >> banky so stabilitou a doverou, (momentalne oslabene financnou bublinou a jej dosledkami)
Zabudol som aj na pokojne spoluzitie narodnych mensin. V parlamente sa rozprava tromi jazykmi a ide to.
Srdecne zdravim,
ing. P. Krajnik
